Jozef Babiak

„Prišli aj k nám, že odkúpia traktor. Ja im hovorím: ‚Reku viete, prepáčte, ale my traktor na predaj nemáme. Choďte do Brna, my sme boli v Brne, tam majú úplne nové traktory a tento máme už druhý rok!‘ Ale oni, že musia od nás odkúpiť. ,A koľko dáte, my sme dali 140 000, vy koľko dáte?‘ A oni, že peniaze nemajú. ,No ale tak vy nie ste kupci, vy ste zlodeji! Vy kradnete! A šmykajte z dvora!‘ Odišli a o chvíľu prišli s náčelníkom bezpečnosti: ,V mene zákona vás vyzývam, dáte, alebo pôjdete aj vy s nami!‘ Maminka sa pustila do plaču. Hovorí mi: ,Nechaj tak, nech nám to aj zoberú.‘ Človek krvopotne robí, si to kúpi a potom ti to zoberú? Keď odchádzali povedali: ,Však sa my o teba postaráme!‘“

„A keď Nemci porazili povstanie, štyria partizáni sa chceli dostať na Oremov Laz, kde bolo výcvikové stredisko. Most vyhodili večer a prišli pre mňa, aby som ich tam zašikoval, čo je vyše 20 km. Tak som ja ako chlapec išiel s nimi až na Senohrad v noci, až do polnoci sme išli. A keď sme čosi zbadali, dáke svetlo, tak sme sa schovávali. Tak som ich tam odšikoval.“

„Bol Štedrý večer, prvé Vianoce v PTP. Večera bola pekne pripravená v jedálni, aj ryba bola. A čo bol politický celého útvaru, Kopřiva sa volal, začal rečniť: ‚Soudruzi, jedné gruzínske noci narodil se soudruh Stalin!‘ A takéto somariny. A keď skončil, tak poprial dobrú chuť. A kamarát Lojzo Jurkáček mi vraví: ‚Chceš tu stalinskú večeru? Ja ju nechcem!‘ Tak sme vstali od stola a išli sme na izbu. Mali sme balíčky z domu, a tak sme večerali. A tento politický prišiel za nami, že prečo sme nevečerali. A tento Lojzo sa ho spýtal: ‚Súdruh kapitán, a čo dnes oslavujeme, narodenie Krista, alebo narodenie Stalina?‘ Že: ‚Narodenie Stalina!‘ A Lojzo: ‚Ale Stalin sa narodil 21. decembra a dneska je 24. decembra!‘ A začal mu také otázky dávať, lebo on sa na seminári aj marxizmus-leninizmus učil, že ostal hotový z toho! Potom chodil za ním, aby išiel za politického!“