„Prišiel ten jeden Nemec. A starká mali to volali prv truhla, čo tam mali prádlo. On to prehŕnal, prehŕnal a našiel tam... Ony nosili košele, tá starká, Také teplé košele. Ony boli už staršia, aké teplejšie ona nosila. On tam to prehŕňal a hovorí, že „To partizán, to partizán!“ A ja hovorím: „Žiadny partizán tu nie je nikde, nič nie je tu partizán!“ A že kde sú? A ja hovorím: „Nuž, hľadajte ich po hore.“ Tu nie je žiaden partizán, to sme tu len my.“ Potom to nechal tak a odišiel preč.“
Nemci hľadali v dome rodičov pamätníčky Paulíny Dubeňovej partizánov: 25:59 – 26:54
„Dali sme na koryto múky, vzali sme zemiaky, spravili sme kvasnice - pomlat sa to volalo. Keď skysnul, sme začali miesiť. Dovtedy som ho miesila, kým sa pekne cesto nevypracovalo. A keď sa vypracovalo, mama povedali už dosť, už je dobre. Tak sme ho prikryli, pomúčili trochu vrchom, prikryli sme ho a nechali sme ho kysnúť. Ale už som bežala do tej pece kúriť, aby sa tá pec zatiaľ vykúrila, keď ten chlieb kysnul. Potom oni už doniesli slamienky, 12 slamienek. Na každú slamienku dali plátno, posypali múkou a povedali: „No, vezmi tablu, ja ti budem dávať, aby každý ten chlieb bol rovnaký. Ja ti budem dávať a ty mies.“
Ako piekli chlieb pre partizánov I.: 44:38 – 45:59
„A už som vyvaľovala. Jednou rukou takto a druhou takto, už som ho vyváľala do guľky a prask na slamienku. Na tej slamienke sme ich nechali podkysnúť. Keď už bola pec vykúrená, vyhrabali uhlie, mama ho vyniesli von a zaliali vodou. Ometlom z jedľovej čečiny, ktorej som si nalámala. Otec mi pripravil takú veľkú palicu. Z tej som si spravila ometlo a s tým som si pec pekne vymietla, aby nebola od popola. Keď som ju vymietla, hodila som do pece trochu šrotu. Keď ten šrot už vybuchol, tak vtedy povedali mama, že už môžeme chlieb dávať. Takto sme chleba piekli.“
Ako piekli chlieb pre partizánov II.: 45:59 – 47:27
Paulína Dubeňová, rodená Mladšíková sa narodila 8. mája 1922 v Kunerade v Rajeckej doline. Rodičia boli maloroľníci. Mala 4 súrodencov, dvaja ďalší zomreli ešte v detskom veku. Ako mladé dievča pred vojnou pracovala v Nemecku na gazdovstve pri kravách. V čase druhej svetovej vojny žila s rodičmi a súrodencami v Kunerade, na povale domu ukrývali 12 partizánov a starali sa o nich. Počas Slovenského národného povstania im povstalci a partizáni nosili múku a zemiaky a každý deň im upiekla 12 chlebov, niekedy aj varila. Niekoľkokrát ich nemeckí vojaci u nich doma hľadali, no nikdy nenašli. Po vojne sa vydala za bývalého povstaleckého vojaka Jozefa. Počas združstevňovania jej rodine komunisti zobrali polia aj dobytok. Celý život pracovala v hore a sadila stromy. S manželom mala troch synov. V čase dokumentovania mala pamätníčka 98 rokov, 9 vnúčat a 10 pravnúčat. Paulína Dubeňová zomrela 15. augusta 2022.
