Judita Haasová

* 1947

  • "Takže my sme boli v pohode. Až nám volala známa, že hlásili v rádii, že nás obsadili. Tak mi sme z balkóna videli tie tanky, ako idú. Deň predtým sa vracal môj brat z Balatonu. Bol tam s kamarátom na pionierkach. Hovoril, že pri hranici je obrovské vojsko, ale nevedel, že aké. Len že asi bude nejaké veľké cvičenie. Iné sme si nevšimli. A ráno sme vyšli do ulíc. Mama nás nechcela púšťať, lebo tvrdila, že ju oslobodili Rusi. Nálada ktorá bola protiruská, to sa jej nepáčila. Napriek tomu sme tu boli. Na moste stáli tanky a ruskí vojaci s vytasenými samopalmi. Mierili na ľudí, ktorí sa tam zbehli. Komárno malo šťastie. Aspoň ja som tak počula, že tu boli ruskí vojaci, s ktorými malo naše vojsko družbu. Takže šarže sa poznali. Obkľúčili kasárne, ktoré boli v baštách. Obsadili ich a dohodli sa. Nakoniec naši vojaci odišli a oni sa tam nasáčkovali."

  • "O tej ceste späť viem toľko, že sa pohli peši. Tu a tam im ľudia dali nejaké šatstvo, nejaké jedlo. Potom im niekto dal nejaký bicykel. Oni išli tri, tak sa vymieňali po ceste na tom bicykli. Potom sa pri nich pristavili nejakí ruskí vojaci na džípe a ponúkli sa im, že ich zoberú. Nakoniec naložili bicykel a ušli. Takže oni išli ďalej peši. Neviem, odkiaľ potom nastúpili na vlak a prišli až po Nové Zámky. A odtiaľ išli zasa peši."

  • „Ja viem len toľko. Aj to nie od neho, ale od iných. Že starý otec bol rabín naposledy v Čičove. Mali 13 žijúcich detí. Ale neviem ani mená, ani kedy sa narodili. Neviem o tom nič, keďže otec nikdy o svojej rodine nerozprával. Pred vojnou bol otec ženatý. Stratil manželku a dieťa, svokrovcov aj celú svoju rodinu. Nebol ochotný o tom hovoriť. Ja to viem len od susedov. My sme bývali vo Svätom Petri v blízko Komárna. Tam býval otec ešte pred vojnou so svojou prvou rodinou. A my sme tam potom tiež bývali do roku 1965.”

  • "Otec bol v niekoľkých pracovných táboroch. Tak som počula, že od roku 1942. Otec bol pekár, takže aj tam mal takú pracovnú pozíciu. Nebol na fronte. Viem, že ušiel až v roku 1944. Keď počul, že Nemci berú židov z tohto územia do táborov, tak sa snažil ujsť. Aj ušiel. Chcel schovať svoju rodinu, ale už ich nenašiel. Skrýval sa v takých lesíkoch pri dedine. Jeden zo susedov prišiel pre neho na voze. Skryl ho pod seno a potom ho skryl na povale. Mal malé gazdovstvo v Svätom Petri, pár kravičiek a nejaké dva kone. Neviem, ako im dal vedieť, ale prišli pre neho a schovali ho. Čo viem o otcovej rodine, to viem práve od týchto susedov. Potom prišli Nemci do dediny. Oni mali vpredu Nemcov a otca a ešte jedného pána na povale. Takže snažili sa im zobrať nenápadne aj jedlo, aj čo mohli. Potom prišla ruská armáda do dediny, tak otec sa pridal k nej."

  • "Galanta je ortodoxná. Všetky sviatky a bohoslužby boli v piatok večer a v sobotu ráno. Takže tam sa žilo židovským životom. V Komárne menej, ale Galante to bolo normálne. Ja som mala svokru, ktorá do konca života mala kóšer kuchyňu. Ja som potom od 1997 robila hlavnú sestru v domove dôchodcov Ohel David. Tam sme to zakladali s pôvodnou riaditeľkou. Moje deti robili so židovskou komunitou stále. Moja dcéra robila mládež, môj syn takisto. Robila aj predsedníčku v mládežníckej organizácii. Syn robil noviny. S Mišom Szatmárym zakladal aj Delet. Moja dcéra robila aj v Spielbergovej nadácii. Aj v Maďarsku tú Spielbergovu nadáciu organizovala. Nahrávky a podobne. Takže žili sme s tým. V Galante sa tým žilo. Synagóga bola síce zbúraná, ja som ju ešte zažila, ale modlitebňa bola."

  • Celé nahrávky
  • 1

    Komárno , 23.03.2022

    (audio)
    délka: 01:49:12
    nahrávka pořízena v rámci projektu Príbehy 20. storočia
Celé nahrávky jsou k dispozici pouze pro přihlášené uživatele.

Pomáhala pri budovaní židovského domova dôchodcov Ohel David

Judita Haasová
Judita Haasová
zdroj: Počas natáčania EYD

Judita Haasová, rodená Perlová, sa narodila v roku 1947 v Komárne a vyrastala v Svätom Petri. Starý otec bol rabín. Väčšinu rodiny nepoznala, zomreli v koncentračnom tábore počas Druhej svetovej vojny. Mama, ktorá pochádzala z obchodníckej rodiny, bola učiteľka na základnej škole. Otec počas vojny stratil rodičov aj prvú rodinu. Bol pekár a mal dvoch zamestnancov. Pri znárodňovaní im zobrali pekáreň. Otec robil vedúceho v štátnej pekárni. Bol vyznamenaný za pomoc pri oslobodzovaní. Bol členom komunistickej strany, neskôr bol sklamaný. Teta Frida emigrovala do Izraela, otcov bratranec do Kanady. Do Komárna sa rodina presťahovala po povodni v roku 1965. V roku 1966 vyštudovala Strednú zdravotnú školu v Nových Zámkoch. Bola členkou Slovenského zväzu mládeže. Po skončení školy pracovala sedem rokov na očnom oddelení v Komárne. V roku 1971 pracovala na poliklinike v Galante. Bola predsedníčkou sociálnych odborov. Neskôr pracovala v domove dôchodcov. Pomáhala pri budovaní židovského domovu dôchodcov Ohel David v roku 1996-Pracovala tam ako hlavná sestra. Keď nastúpila do dôchodku, stala sa predsedníčkou Židovskej náboženskej obce v Komárne. Má dcéru a syna.