Nad vodou som sa udržal len vďaka skutočne húževnatej práci
František Kľuska sa narodil 3. marca 1928 v chudobnej roľníckej rodine. Spätosť s prírodou hornatej Oravy, náročné životné podmienky a predovšetkým usporiadané rodinné pomery boli tým, čo od detstva formovalo jeho charakter. Napriek finančným problémom pokračoval v štúdiu na gymnáziu, kde ako výborný študent získal sociálne aj prospechové štipendium. Najťažšie časy čakali na Františka a jeho rodinu po roku 1948, keď sa začala kolektivizácia, ktorú považuje za zločin na roľníkoch. František, ktorý bol v tom čase bohoslovcom Spišskej diecézy, vnímal veľmi citlivo i potláčanie náboženskej slobody komunistickým režimom. V roku 1950 musel narukovať do PTP v Komárne, kde ho čakal veľmi prísny režim. Denne pracoval minimálne deväť hodín, často bol však pracovný čas zaradencov predlžovaný pri príležitosti osláv Víťazného februára, Veľkej októbrovej revolúcie, či 1. mája. Voľna si mohli užiť len poskromne, no aj tieto vzácne chvíle oddychu im vypĺňali rôzne školenia a súťaže. Po prepustení z PTP sa František pokúsil dostať na štúdium psychológie, na školu ho však nevzali. Po viacerých pokusoch sa mu nakoniec podarilo splniť si sen o vysokoškolskom vzdelaní, na ceste za diplomom ale musel prekonať nejednu prekážku, pred štátnicami ho z matematicko - fyzikálnej fakulty dokonca vylúčili. Pomohol mu predseda Strany slobody, vďaka ktorému mu napokon povolili absolvovať pred Vianocami štátne záverečné skúšky. Napriek výborným výsledkom mal František veľké problémy so zháňaním zamestnania, opäť mu ale pomohla šťastná náhoda, keď sa stretol so známym, šéfom školskej komisie v Bratislave. Vďaka nemu začal pracovať ako zastupujúci pedagóg. Po rokoch nakoniec dosiahol priaznivejší kádrový posudok, čo mu umožnilo získať miesto výskumného pracovníka v prvom Vysokoškolskom výpočtovom stredisku Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave. Na základe svojich odborných výsledkov sa stal tajomníkom Celoškolskej racionalizačnej komisie pre všetky fakulty a bol činný aj v rámci ROH ako šéf Oddelenia pracovnej iniciatívy. Prekážky, ktoré mu do cesty postavil komunistický režim, Františka posilnili. S očakávaniami vítal Nežnú revolúciu v roku 1989, tie sa však nenaplnili. Sloboda, v ktorej dnes žijeme, je podľa neho zaplatená veľkým úsilím, veľkými obetami a množstvom rokov väznených ľudí.