Viktor Magdolen

„Ja som bol veľmi angažovaný ešte v Janíkovciach, som založil Hlinkovu slovenskú stranu pre deti.“ „Čiže Hlinkovu mládež ste tam zakladali, organizovali.“ „Hlinkovu mládež a ja som tam bol, samozrejme, predsedom aj všetko, vlastne všetko.“ „A potom, keď ste išli do Bratislavy, tak ste zase išli do Hlinkovej mládeže v Bratislave.“ „My sme mali vysokoškolskú Hlinkovu mládež, tak som bol tam a v tej janíkovskej som zostal. A tam som ju viedol, direktívy som dával a tak ďalej. Ja som chodil veľmi často domov, každé dva týždne.“

„Naše oddelenie, produkcia, to bolo tam, cez tie okná. Aj sme boli bez úradu, na chodbách sme pracovali. Ale to prešlo rýchlo, to sa dalo do poriadku. Ja som bol dokonca vtedy, keď bol ten atentát, chorý, ležal som doma. A hovorili mi, že bol atentát a že práve v mojom oddelení. Musel som si to ísť dať do poriadku. Musel som vstať ako nemocný. Stoly boli prekotené alebo poškodené, tak som musel vstať a dať si všetko dohromady a potom som až po chorobe robil. To za týždeň bolo hotové.“

„Ešte Slobodná Európa nebola. A ja som bol tuná cez leto a vtedy sa skočilo to staré vysielanie a urobili si, myslím, tri mesiace takú pauzu. A medzi tými tromi mesiacmi sa rozhodli, že budú zberať [ľudí]. Ja som si hneď urobil tento a napísal som žiadosť o prijatie. Nato som bol potom predvolaný na skúšku, urobil som si skúšku aj všetko a bol som prijatý. Povedali mi: ,Keď začne rádio robiť, tak aby som prišiel.ʻ Takto som sa dostal tam.“

„Mali sme direkciu, bolo päť nejakých direktorov, hlavný a vedľajší a tí to museli prečítať a preštudovať. Zrovna z vysielania z Československa to dostávali každý deň a to si museli tiež preštudovať, aby vedeli čo tam sa hovorí a ako oni musia na to odpovedať. Dostali z Československa všelijaké reakcie, to bolo veľmi živé. A každý deň bola aj konferencia, a síce redakcie, nie nás. My sme mali sem tam nejaké konferencie z produkcie, ale oni mali každý deň. Niekedy aj mňa pozývali na tie konferencie, keď išlo o veci vysielania a tak ďalej.“