„Každé ráno nás postavili do radu na apel a rozdávali raňajky. To bola čierna voda – niečo ako čaj, alebo káva a jeden malý čierny chlieb s kúskom margarínu alebo marmelády. Na obed sme dostávali takzvanú polievku. Dobré to bolo len preto, že to bolo teplé. Ale bola to repa, ktorá sa dávala žrať kravám, rozkrájaná na štvorčeky, sem-tam nejaká mrkva a zemiaky. Kto mal šťastie, dostal zo spodku zemiak alebo repu. Iní dostali len šťavu."
„Môj otec ako lekár, aj keď bol pobožný, podľa lekárskej prísahy bral každého pacienta, či to bol Žid, alebo katolík, alebo luterán atď. ako človeka, a keď taký pacient prišiel niekedy v sobotu, tak otec ho prekontroloval, no nepísal recept, ale išiel s ním dole do lekárne a povedal lekárnikovi, aby tomuto pacientovi dal taký a taký liek, a keď skončí sobota, príde k nemu a ten recept napíše. A neraz toho pacienta aj vyplatil, ak na to nemal."
„Mne však otec povedal: môj drahý Karol, keď sa niečo bude diať, ty tu nie si chránený. Nejakým spôsobom sa musíš zachrániť. Ja som mal vtedy 11 a pol roka. Šiel som teda na druhé poschodie toho kaštieľa na toaletu. Dal som si tam dole baretku, vyzliekol som si košeľu a zostal som len v tričku a trenírkach, aby som nevyzeral ako židovské decko. Svoje veci som vyhodil z okna, aby som zahladil stopy, a čakal som, čo bude. Pozeral som z okna a videl som, čo sa odohráva na dvore. Vyšiel som von z toho záchodu a naraz tam boli dvaja esesáci a jeden žandár. Prišli ku mne a začali na mňa revať ‚Jude oder nicht Jude? - Žid, alebo Nežid?‘ A ja celkom apaticky som ani nezmenil farbu a robil som sa, že neviem, čo chcú. A tak tí Nemci povedali tomu žandárovi, aby sa spýtal, čo som zač. A žandár sa ma spýtal: ‚Chlapčisko, čo tu ty robíš? Kto si?’ Povedal som im, že ja som Jano Gažo z Marianky, bývam tam a tam a prišiel som sem Židom predať zeleninu a vy ste ma tu chytili, pusťte ma domov, lebo ma tam čakajú rodičia. A on im to pretlmočil. Nemci však boli veľmi nespokojní s tou odpoveďou a jeden z nich ma chytil za tričko a znovu na mňa zakričal ‚Jude oder nicht Jude?‘ A ja ako nič. Nato ten druhý prišiel ku mne a chcel mi stiahnuť nohavice, aby sa pozrel, či som obrezaný. Ja som však schúlil do klbka a nedovolil som mu to. Nahnevaný vojak ma na to kopol do gulí, nechali ma tam a šli ďalej.“
Karol Natan Steiner sa narodil 3. septembra 1933 v rodine bratislavského lekára. Počas druhej svetovej vojny získal jeho otec hospodársku výnimku, na základe ktorej bol chránený pred deportáciami, a jeho rodina sa presťahovala do Liptovského Mikuláša. Neskôr si našiel prácu lekára v Stupave a rodinu zobral späť na západné Slovensko. Karola so sestrou ukryl v kláštore v Marianke. Pri kontrole kláštora jednotkami SS v roku 1944 sa Karolovi podarilo z kláštora utiecť, no jeho sestru zobrali s ostatnými Židmi. Pri pokuse zachrániť dcéru zatkli aj Karolovho otca. Obaja zahynuli v Osvienčime. Karol s mamou sa ukryli v rodine miestneho sedliaka, no boli udaní a zatknutí. Z tábora v Seredi už nešli do Osvienčimu, ale boli v prvom transporte, ktorý smeroval na západ do Nemecka. Takto sa dostali do koncentračného tábora Bergen-Belsen, kde prežili až do konca vojny. Karol v roku 1949 odišiel do Izraela, kde sa oženil, vyučil za ekonóma a neskôr získal titul honorárneho konzula. Karol Natan Steiner zomrel v roku 2022.
