Alfonz Petreje

„Keď sme sa vrátili z práce, po 14-tej hodine nasledoval obed, potom príprava na poradový výcvik, pochod, pochod so spevom, obraty na mieste a za pochodu. Prípadne politické školenia, kde nám bolo jasne povedané: ,Zbraň vám do ruky nemôžeme dať, pretože by ste ju obrátili proti nám!ʻ Po ťažkej práci sme mali občas poplachové cvičenia. Niekedy len nástup s plnou poľnou, ak to tak možno nazvať. A niekedy to bol aj pochod mimo kasární, dva až tri kilometre chôdze. Ráno samozrejme naspäť do práce."

„Do izby, v ktorej sme spali, prišli Nemci a ubytovali sa. Veliteľ rozdeľoval počet, poprezeral izby, doniesli slamu a na podlahe spali. Ja som spal s otcom, ten však ráno vstal. Jeden z vojakov si potom ľahol ku mne. Neviem, čo to do mňa vošlo, otočil som sa ku stene a nohami som ho zhodil z postele. On sa nahneval, vytiahol bodák a išiel s ním na mňa. Náhodou však prišiel otec, hneď otvoril dvere. To bolo šťastie, pretože inak netuším, čo by mi ten vojak spravil."