Igor Prieložný

* 1957

  • „Bolo to po osemdesiatom, kedy bol bojkot západných krajín Moskvy a zase naopak, o štyri roky, keď ten bojkot bol z opačnej strany, že východ bojkotoval Los Angeles, tak otec bol vtedy ako viceprezident Svetovej federácie, čiže mal ísť na olympijské hry do Los Angeles ako funkcionár. No a zrazu si ho pozvali na americké veľvyslanectvo a zavreli ho do takej tmavej miestnosti a pustili mu taký film, kde mu ukázali jeho príspevok, ktorý rozprával po športovej stránke ohľadom teda invázie a ja neviem, čo všetko, to by som už...by som klamal, keby som povedal, že si to pamätám veľmi dobre, ale každopádne americká strana jemu ako človekovi a funkcionárovi niečo vyčítala vo vzťahu teda k tým vzťahom východ-západ, no a povedali, že mu nedajú to vízum. Čiže toto sa riešilo potom na vysokej úrovni funkcionárskej, čiže Medzinárodný olympijský výbor a tak ďalej. On sa nakoniec na tú olympiádu dostal ako funkcionár, ale malo to takú veľmi kyslú príchuť.“

  • „Takže ten šesťdesiaty ôsmy… A nehovoriac o tom… nehovoriac o tom, že môj strýko, teda otcov švagor, v tom čase bol riaditeľ Slovnaftu a to bola exponovaná pozícia tak, že v tých časoch, čo viem, a čo si pamätám, tak sa aj schovával. A vždy keď..Vždy..Každú noc býval niekde u nikoho inde. No a tak, keď prišiel k nám, tak ja som musel odísť do vedľajšej izby a oni sa tak pošepky rozprávali. A to je potom také veľmi ťažké - ako otec, ktorý je funkcionár, hej, a potom príde jeden super inteligentný, dobrý človek, ktorý ozaj niečo urobil aj pre Slovensko, aj pre Československo, lebo vlastne zakladal Slovnaft, hej, a stal sa potom aj riaditeľom, a musí sa schovávať. Vtedy som to nevnímal tak, ale samozrejme dneska už to viem, že to bola úplne schizofrenická situácia. Čiže, ten šesťdesiaty ôsmy určite nám zostal v mysliach.“

  • „Prišiel som do Nemecka a mal som ísť do Hamburgu. A môj kolega, teda respektíve on bol prvý tréner, ktorý si povedal aj „dobre s Igorom budem trénovať tú reprezentáciu“, tak on bol v Mníchove. Takto sme to mali ako pripravené, respektíve federácia to takto pripravila. No, len v Hamburgu si povedali, že majú už dosť trénerov z východného bloku, mali tam hlavne Poliakov, a v čase, keď sa to malo zrealizovať, tak ja som zrazu zostal v strede, v tom Frankfurte. A prvé tri týždne som nemal čo robiť. Už som mal výpoveď z roboty na FTVŠ, už som ako nerobil. Tam som sedel, bol som prvé dva týždne na hoteli, nič sa nedialo. Každý deň sme komunikovali, telefonovali sme spolu. No a nakoniec, v rýchlosti upravili ten celý koncept tak, že som zostal vo Frankfurte v tzv. volejbalovom internáte pre chlapcov, kde boli vždy dve generácie chlapcov po dva roky, hej. A to bolo počas školského roka a v lete som išiel potom pracovať k tej reprezentácií mužov.“

  • Celé nahrávky
  • 1

    Bratislava, 10.10.2024

    (audio)
    délka: 02:33:38
    nahrávka pořízena v rámci projektu Tipsport pre legendy
Celé nahrávky jsou k dispozici pouze pro přihlášené uživatele.

Úspech je suma malých, ale správnych rozhodnutí

Igor Prieložný počas eyd natáčania.
Igor Prieložný počas eyd natáčania.
zdroj: Dominik Janovský

Igor Prieložný sa narodil 25. februára 1957 v Trnave. Mama Soňa (1936) bola povolaním zdravotná zubná sestra a otec Dušan (1930) bol významný československý volejbalový hráč, medzinárodný rozhodca a funkcionár. Základnú školu začal navštevovať v roku 1963 v Bratislave. Od roku 1972 študoval na Gymnáziu Juraja Hronca v Bratislave. Už ako študent hrával na stredoškolských Majstrovstvách Československa a reprezentoval ČSSR na mnohých juniorských medzinárodných turnajoch. V roku 1975 hral na svojich prvých Majstrovstvách Európy v západnom Nemecku. Po maturite v roku 1976 pokračoval v štúdiu na Fakulte telesnej výchovy a športu v Bratislave. V roku 1977 hral na ME vo Fínsku s krátkym časovým odstupom za oba reprezentačné tímy Československa – juniorský aj mužský. Po promócii nastúpil na ročnú vojenskú prezenčnú službu. Po návrate z vojenčiny získal prácu ako asistent – špecialista na volejbal na FTVŠ v Bratislave. V roku 1980 sa zúčastnil na LOH v Moskve a v roku 1982 na MS v Argentíne. V roku 1984 vycestoval s družstvom Československa do USA na prípravné turnaje na olympijské hry. Na ME 1985 sa s reprezentáciou umiestnili na druhom mieste. V roku 1985 získal s československým mužstvom bronzovú medailu na prestížnom medzinárodnom turnaji Svetového pohára. Pre zdravotné problémy musel svoju kariéru volejbalistu ako tridsaťročný ukončiť. V rokoch 1987 až 1996 pracoval ako tréner v Nemecku. Rok po návrate na Slovensko však opäť trénoval najmä v zahraničí – najprv vo Viedni a neskôr vo Švajčiarsku. Od roku 2003 pôsobil na trénerskom poste osem rokov v Poľsku, od roku 2011 nasledujúce dva roky v Dubaji. Po návrate viedol vo Viedni dva roky ženský tím v plážovom volejbale v príprave na LOH 2016. Na Slovensku pracoval v ženskom klube Slávia UK Bratislava, v Nemecku trénoval volejbalistky s úspešným postupom na LOH 2020.