To boli časy, keď sa ľudia odučili robiť
Vladimír Rafaj sa narodil 8. februára 1931 vo Valaskej neďaleko Brezna. Jeho rodičia roľníčili na malom hospodárskom majetku a pracovali pritom aj v strojárských závodoch. V priebehu desiatich rokoch sa im narodili štyria synovia a rodina sa rozhodla sa využiť možnosť emigrovať do Spojených štátov amerických. K povoleniu cesty im chýbal len jeden podpis, avšak ten od americkej vlády nedostali, lebo práve vypukla druhá svetová vojna. Vladimír si na boje v okolí svojho bydliska spomína veľmi farbisto, pričom aj jemu neraz išlo o život. Po krátkom čase mieru prišla ďalšia totalita, ktorá sa dotkla jeho širšej rodiny. Jeho mladší brat Július bol po neúspešnom pokuse emigrovať uväznený na 14 rokov žalára. Vladimír bol jedinou osobou, s ktorou si mohol dopisovať a raz ho bol v Jáchymove aj navštíviť. Jeho život však bežal bez väčších turbulencií. Až po novembri 1989 ako obecný poslanec s veľkým nepochopením sledoval, ako už bývalý režim spravoval spoločný majetok, ktorý jeho rodičom pred štyrmi dekádami násilne zobrali.