Ladislav Ruman

* 1950

  • „Keď mi môj kolega, pán Kočiš, nenápadne naznačil, že mi môže požičať literatúru vo vtedajšom Československu zakázanú, tak som s tým samozrejme súhlasil. Potom ma upozornil, že by som to mal držať v tajnosti. Ja som ale už bol poučený a naozaj som o tom nikomu nehovoril. Spomeniem len poslednú knihu, ktorú som mal požičanú od tohto pána a čítal som ju celú noc. Bolo to nemecké vydanie knižky od Viktora Suvorova Der Eisbrecher, v slovenčine Ľadoborec. Po prečítaní som mu ju nevrátil späť, pretože som dostal echo, bohužiaľ, neviem od koho, že ju mám doručiť osobe, ktorá bude sedieť na vopred dohodnutej lavičke v parku a ktorá sa mi má prihovoriť dohovoreným heslom: ,Dnes nám nesvieti slnko.´ Zhodou okolností však v ten deň svietilo ako bláznivé. Ja som teda knihu odovzdal človeku, ktorého som nikdy predtým, ani potom nevidel. Pravdepodobne kanál, prostredníctvom ktorého to fungovalo, išiel z Maďarska, keďže knihu mi požičiaval práve pán Kočiš.“

  • „Z môjho pohľadu uvediem ešte jednu vec. Už keď bolo rozhodnuté o rozklade starých štruktúr a víťazstve demokratizačného procesu, tak sme so študentmi často diskutovali o tom, či nebudeme obviňovaní zo snahy získať funkcie. Preto sme sa jednotne dohodli, že nikto z nás neprijme nijakú funkciu. Pre mňa to bolo celkom logické, pretože som bol skôr pozorovateľom politického diania, ako jeho aktívnym účastníkom. Bohužiaľ, toto dané slovo, som neskôr musel porušiť.“

  • „Bol som to práve ja, kto navrhol a presadil, aby sme nezakladali hnutie Verejnosť proti násiliu, lebo som si uvedomil, že doň vstúpia aj ľudia, ktorí nie sú naklonení demokratizačnému procesu. Na jednom stretnutí v škole, ktoré sa odohralo v miestnosti P-2 sa o jeho založení hovorilo a začali tam byť navrhované osoby z komunistickej strany. Na to som vstal, povedal som, že odmietam spolupracovať s ľuďmi ktorých tam navrhujú a odišiel som. Zrejme vďaka tomu som presvedčil mojich budúcich spolupracovníkov – ako dr. Ivan Mačura, Ing. Mitterpach, Lacko Tatár a možno ďalší, na ktorých som zabudol – a spolu sme založil Fórum nestraníkov a nie VPN, ako tomu bolo v prípade iných vysokých škôl a organizácií. Na našej škole bolo totiž až 40 % straníkov. To bol naozaj vysoký počet na školskú organizáciu a bolo mi jasné, že vo vedení pripravovanej VPN budú mať prevahu. Preto som presadil založenie Fóra nestraníkov a domnievam sa, že v tomto sme boli jedineční.“

  • Celé nahrávky
  • 1

    Nitra, 03.03.2015

    (audio)
    délka: 02:38:05
    nahrávka pořízena v rámci projektu Príbehy 20. storočia
Celé nahrávky jsou k dispozici pouze pro přihlášené uživatele.

Nemôžeme v tom študentov nechať samých

Ladislav Ruman
Ladislav Ruman
zdroj: dostupné na internete: http://www.univie.ac.at/fdz-geschichte/itt/index.php?id=54

Ladislav Ruman sa narodil 17. septembra 1950 v Bratislave. Základné a stredoškolské vzdelanie získal v rokoch 1957 - 1969. Počas okupácie Československa vojskami Varšavskej zmluvy sa zapojil do študentského štrajku. V roku 1976 vyštudoval odbor anglický jazyk a dejepis na Univerzite Komenského v Bratislave. Po skončení vysokoškolského štúdia sa presťahoval do Nitry, kde od roku 1979 až dodnes vyučuje na Pedagogickej fakulte (od roku 1998 na Filozofickej fakulte UKF). V prelomovom roku 1989 sa aktívne zapojil do prebiehajúcej Nežnej revolúcie. Angažoval sa v Štrajkovom výbore a spoluzakladal Fórum nestraníkov. Prvé mesiace roku 1990 pôsobil ako tajomník Pedagogickej fakulty a v tom istom období založil katedru histórie. V súčasnosti sa okrem pedagogickej činnosti venuje aj vedeckej práci. Zaoberá sa dejinami medzinárodných vzťahov prvej polovice 20. storočia.