Eva Salamonová

„Ešte viem, že v tom byte, teda v tej pivnici, keď sa oni schovávali, tak keď už tá nemecká armáda tu vlastne bola, tak museli ľudia ubytovať Nemcov. A oni keďže mali nejaký rodinný dom - tí Zárubovci - tak si predstavte: oni spali v tej pivnici a nad nimi spal nejaký ‚oficiér‘, lebo ho museli ubytovať. Čiže títo ľudia schovávali v pivnici Židov a v dome mali zase nemeckého vojaka. Musel to byť veľký stres pre všetkých. Napríklad môj dedo dostal v tej pivnici zápal priedušiek, pri ktorom sa nedá nekašľať. Moja mama hovorila, že to bolo hrozné. Že naňho dávali periny, čím chceli utlmiť ten zvuk, aby ich neodhalili. “

„Neskôr som našla dokumenty, ako sa môj dedo o svoj dom súdil. Aj ten spor vyhral, no napísali mu, že síce mu ten dom vracajú, lebo mu patrí a zobrali mu ho neprávom, ale keďže tam bývajú iní ‚súdruhovia‘, tak mu nemôžu dať náhradné bývanie. A do smrti sa nemohli do toho svojho domu vrátiť, tak to potom chudáci vyriešili tak, že išli do domova dôchodcov – babička bola v Bystrici. Dedo mal asi celej Bystrice dosť, zbalili sa a šiel do domova dôchodcov v Brne, pretože tam mal nejakých kamarátov.“