Peter Salner

“S rodičmi bola pohoda. V podstate chodievali sme v lete na kúpalisko, na Tehelné pole. Nenaučili ma nič. Myslím teraz, že z športového hľadiska, z takéhoto hľadiska, takže ja som...okrem plávania, plávať ma naučili a skutočne plával som dobre a rád, ale bicyklovať, korčuľovať, lyžovať, to všetko som sa nenaučil vôbec, alebo ako bicyklovať, po tridsiatke. Stretol ma spolužiak, keď som cestoval z výskumu v autobuse a povedal, že jáj my sme sa o tebe rozprávali, a že ty si taký samorast, ešte si sa ani nenaučil bicyklovať aby si sa odlíšil od ostatných, takže som prišiel domov, to bol piatok a v nedeľu som vedel bicyklovať, ale to sú také detaily. Chodil som potom do školy na Palackého, mal som to oproti domu, čo bolo na jednej strane veľmi pohodlné, na druhej strane dosť nepríjemné, pretože moja úzkostlivá mama, ktorá prežila proste hlad, som spomínal… a trpela pri predstave hladného človeka, tak keď som nedojedol raňajky alebo nedopil čaj alebo kakao, tak ona mi to bola ochotná, schopná priniesť do triedy, takže proste hanba obrovská a nepríjemná. Po šesťdesiatich rokoch som stretol spolužiaka, ktorý mi to pripomenul, takže keď ničím iným, tak vďaka tomu som ostal v pamäti. Vyrastal som ako nadšený pionier a ja som túžil byť pionierom ešte v rannom detstve. Ja som na tých fotkách čo som doniesol, je jedna fotka kde mám tri, štyri roky s pionierskou šatkou, strašne šťastne sa škerím do toho objektívu a stala sa mi taká príhoda, ktorú si pamätám po týchto šesťdesiatich piatich, šiestich, siedmich rokoch, že bol som v pionierskom paláci s pionierskou šatkou a prišiel nejaký starší chlapec alebo mladý muž, zobral mi tú šatku s tým, že ja ešte nemám právo ju nosiť. Som reval ako tur, lebo mi zobrali moju pioniersku šatku, takže potom keď konečne som sa stal pionierom, som bol na to hrozne hrdý. Prešlo ma to v dosť veľkej miere v tých šesťdesiatych rokoch, keď proste sa ukázala aj tá negatívna tvár režimu, ale ku mne to veľmi nedoliehalo. Ja som hovoril, že rodičia ma chránili pred týmito vonkajšími vplyvmi takýmito, takže… pritom ja som bol ako politicky vyspelý.”

“Môžem sa opýtať, ja vás teda môžem ešte trošku vrátiť? Vy idete tak veľmi rýchlo. Ja trošku vrátim, že. Nech sa páči. Vy ste spomenuli, ešte by som sa opýtala úplne na rodinu, teda rodiny vašich rodičov. Boli to pobožné rodiny alebo boli skôr menej pobožné alebo ako fungovali vlastne. Ja som k tomu chcel prísť, ale dobre. Aha. Mamina rodina, pokiaľ to môžem vypátrať, bola židovská, ale absolútne nepobožná. Otcova rodina. Ja mám fotografiu, toho starého, prastarého otca Dávida, na ktorej vidno, že to bol pobožný ortodoxný žid, ale môj starý otec, otcov otec. Mám fotografie, aj tuna som ich doniesol, kde už je evidentné, že to je sporiadaný mešťan, ktorý výzorovo sa nijako nevymyká z trendov majoritnej spoločnosti. Má fúzy, ale nemá bradu, nenosí klobúk, niečo takéto. Proste, boli si vedomí svojho židovstva, ale neboli ortodoxní. Nakoniec stará mama je pochovaná, ona prežila vojnu a je pochovaná… ona zomrela hneď po oslobodení v Banskej Bystrici a to nebola ortodoxná komunita. A otec takisto sa hlásil k neológom. Obidvaja rodičia sú nakoniec pochovaní v Bratislave na neologickom cintoríne. Čo viem zase z počutia, moja obriezka sa uskutočnila tiež neologicky, nie ortodoxne, takže ja sa takisto hlásim k tejto neologickej tradícii, ale nie k ortodoxii. Paradoxne, zase keď sme pri tejto náboženskej časti, tak otec, on bol veľmi silný žid. Ešte raz, nebol nejako výrazne veriaci, ale veľmi silné židovské zmýšľanie mal, veľmi bol pro izraelsky zameraný. V podstate, podľa mňa to bol jeden veľmi silný sionista, ktorý v živote nevidel Izrael, takže ja som im to zmaril, tým, že som sa mal narodiť, proste nedostali sa tam. A mamina rodina, to som spomínal, že bola neologická, ale teraz dochádzam k tomu paradoxu... nie neologická, ale nie pobožná. Teraz dochádzam k tomu paradoxu. Môj otec sa angažoval v židovskej obci, bratislavskej. V šesťdesiatych rokoch sa stal členom najskôr revíznej komisie židovskej náboženskej obce, potom predstavenstva židovskej náboženskej obce a jeden alebo dve volebné obdobia, bol aj predsedom. Bratislavská obec sa deklarovala viac ako ortodoxná, ale nebola tak prísne ortodoxná ako sa deklarovala a hovorím paradoxne, neologický žid, sa stal predsedom obce.”