Marián Sklenka

„Hrávali sme dedinské divadlá v Jastrabej, lebo sme sa presťahovali z Pitelovej do Jastrabej, no a zase do bachtárne. Boli tam v tej asentírke kadejakí ľudia. A sa ma tam pýtali: ,A ty čo si robil?‘ No ja reku: ,My sme hrávali divadlá.‘ Oni: ,To je výborné, dáme ťa do armádneho divadelného súboru!‘ Ale bol tam jeden komunista Weiss a ten ukázal papier – Pokus o prekročenie hraníc. A už PTP! Ja som ale rád. To bola pre mňa veľká škola, aj tam som našiel priateľov skvelých. Aj sme si všetci rozumeli.“

„Taká jedna konferencia bola, kde nás pozývali – redaktorov – a ja som chcel všade byť a byť informovaný, a tam aj fotku mi dal jeden človek: ,Pán redaktor, nebojte sa! Napíšte to! Ja vaše články podporujem. Dajte tým komunistom!‘ Ja: ,Dobre!‘ Tak ja som aj fotku uverejnil, kde Andreja Hlinku niesli študenti na ramenách popred tribúnu, lebo boli oslavy – Pribina, tisícročie či čo. Tak túto fotku som uverejnil v Roľníckych novinách. Bože, to bol pokrik veliký! Dubček sa, chudák, vrátil akurát asi z Moskvy, títo podprďáci ho už na letisku čakali a ukázali mu noviny. A on hovorí: ,Kľud, kľud, nič nerobiť.‘ V Prahe nejaký slovenský generál búchal brigadírkou v parlamente o stôl: ,Zase tu máme fašistov, hlinkovcov.‘ No a mňa šéfredaktor zavolal: ,Maroš, ty kôň, čo si to ty vyrobil?!‘“