Giora Solar

„Keď som prvýkrát išiel do Bardejova kvôli práci pre UNESCO, bol som ubytovaný v jednom peknom hoteli. Potom ma mali prísť zobrať autom a keď som čakal, tak som si všimol, že všetko bolo vonku krásne, mali pekné domy. Po návrate som sa doma spýtal matky: ,Prečo ste odišli?' Mama mi povedala: ,Prežili sme vojnu a Auschwitz, vrátili sme sa domov a potom prišli komunisti. Povedali sme si, že ktovie či to nebude to isté, len pod iným menom. Tak sme sa rozhodli odísť.' Opýtal som sa jej, že prečo do Izraela. V septembri 1949 existoval Izrael asi jeden rok, tak som sa pýtal prečo nie do Ameriky, Kanady, Austrálie, kde sme mali rodinu. Povedala mi, že vtedy si myslela, že Izrael je jediné miesto na svete, kde nám nepovedia: ,Vy sem nepatríte.'"

„Bolo to niečo krásne, že naraz sa to otvorilo, že naraz sa to dá. Mysleli sme si, že veci sa môžu meniť. Kto vedel, čo sa stane o 20 rokov neskôr. Moji rodičia napríklad vtedy ihneď cestovali do Československa. Dubček bolo pre nás najväčšie meno. Vtedy sa dúfalo, všetci sme o tom čítali. Nemali sme vtedy televíziu. V Izraeli začínala televízia, myslím, v ´73. či ´74. roku. Nevideli sme, ale čítali - aj o tom, čo sa deje v Prahe, alebo keď Rusi prišli."