Marta Szilárdová

„Celú dobu, jak sme tam došli, už nasledujúci mesiac, nikto nemal menzes. To nám dávali také lieky, že zastavili. Lebo tam v tom Osvienčime alebo v tom druhom pracovnom tábore to bolo vylúčené! Hygiena alebo tie potreby hygienické, tam nič, nič také nebolo. A zastavili nám tie menzesy. Hneď jak sme tam došli, bróm alebo čo dávali. Neviem, vtedy aj spomínali. No a tak to bolo so mnou aj so sestrou, že lekársky zásah bolo potrebné, aby sa ten menzes vrátil. No a potom aj ona, po roku, alebo aj vyše roka, keď bola vydatá, po mnohých liečeniach aj jej sa podarilo, tak potom mali spoločne jednu dcéru, Andrejku. A tá žije v Nových Zámkoch."

„Ani vtedy sme neboli pobožní. U nás v rodine a vôbec celé Levice, keď tam bolo 5 pobožných rodín, tak veľa poviem, lebo to bola taká skutočne moderná obec. Ale po Osvienčime, ja som povedala, kde bol ten Boh? Kde bol, keď sme ho potrebovali? My sme vyvolený národ. A takéto veci… Ja aj teraz neverím tomu. Ja verím, že je voľačo mimozemské, voľáka moc existuje, aby bola spravodlivosť. Lebo tá spravodlivosť musí prísť. A viete, ja mám také čudné názory, ja napríklad stále hlásam, že Božie mlyny melú, ale pomaly. Nikdy neviete, že tí, čo tak škodili, keď nie je sám postihnutý niečím, nejakou krivdou alebo chorobou, alebo voľačím, tak sa to môže stať jeho najbližším. A tiež tým trpí. A len si to neuvedomí, že to je trest za to, čo si urobil. Lebo neexistuje, aby sa voľakto mal vždy len dobre a druhý len zle. Ja to tvrdím. A viem, ani sa nebránim proti tomu, že viem, kam patrím. Viem, aj kedy sú aké sviatky, ale... neviem, ja som vieru stratila. Stratila vieru. A čo ja viem, možno, že budem raz za to potrestaná. Pán Boh všetko vie, všetko vidí, všetko riadi. On stvoril aj Hitlera, aj mu dal tú moc, aby robil, čo robil? Na miliónoch ľudí? A jako? Povedzte mi, na toto nie je vysvetlenie, že to Pán Boh riadil. Neriadil to! Ale ani nezabránil."