Július Vörös

„Prišla tam lekárska prehliadka a pýtal sa ma lekár: ,Vojíne, kolik máte dioptrií?´ Hovorím: ,Päť alebo šesť.´ A on na to: ,Neschopen do dolu, iba hore.´ Tak som potom robil iba na povrchu. Nedostal som sa tam vďaka okuliarom a hlavne asi riadenie zhora to bolo, že som nemusel robiť, lebo dosť bolo úrazov, závalov."

„To sme ani nevedeli, kedy pôjdeme. Niektorých púšťali od nás, dajme tomu v Plzni, po tých dvoch rokoch, aj mesiac, lebo mesiac musel každý v civile nadsluhovať, čiže 25 mesiacov mali vojenčinu. Niektorých pustili aj od nás pétepákov, tak potom postupne niektorých púšťali. Neviem prečo, či mali zásluhy, či bonzovali alebo prečo, jednoducho niektorých pustili, niektorých nie. Keď už boli tri roky, tam už sme mysleli, že hádam sa to skončí, no ešte ďalej nás niektorých nechali. Potom nás zavolali a hovoria nám: ,No tak pustíme vás, ale pod touto podmienkou, môžete si vybrať, buď podpísať zmluvu na dva roky do baní, alebo na tri roky k vojenskej firme.´ Tak ja som povedal, no tak do baní nejdem za nič na svete. A k vojenskej firme, no však robím tu, robím tam, však to je jedno."