Natália Vráblová

"Tak sme išli do kaplnky, tam sme sa modlili, spievali, ale tí čo prišli pre nás, tí eštebáci, čo kto to bol, tak boli dnu. Novicmajsterka ich poslala niečo von, aby tam išli. A my medzi tým ako išli von sme zamkli bránu a znútra zahasprovali. My sme v kaplnke modlili sa, spievali. Oni už kričali "v mene zákona, otvorte nám!" A my sme stále na to nereagovali. Len sme sa ďalej modlili a spievali. Čo oni urobili? Na prízemí boli mreže, tak oni potom odpilovala mreže na jednej miestnosti. Takto vošli do vnútra. Tým sme vedeli, že už iné nezbýva, len sa naozaj baliť a ísť. To bolo od rána do odpoludnia"

"Jedno to bolo také prorocké, novicmajsterka – preberali sme Starý zákon, a tam bolo o Izraelitoch, ktorí 40 rokov putovali po púšti. A vtedy nám novicmajsterka hovorile, že ktovie, čo to tak nebude aj u nás, že 40 rokov budeme takto putovať. Že už do tej zasnúbenej zeme sa dostali len tí, čo sa tam narodili. Tak aj my, do tých kláštorov sa dostanú až tie. A skutočne sa to tak aj stalo, že 40 rokov sme takto putovali. A po 40 rokoch sme prišli do kláštorov našich. A ona tak hovorila: "vy sa toho ešte dožijete". A ona sa toho tiež dožila, tu zomrela 92 ročná. A od malička chorá bola a tak statočne, celé generácie, čo ona mala tú počiatočnú formáciu."