Radislav Wagner

* 1932

  • „Bol som svedkom teda jednoho prípadu. To sa stalo, my sme vyfárali a tam bol taký režim, že nová zmena išla dole a stará išla hore. A postupne podľa pater [poschodí, pozn. ed.] to sa spúšťalo. Takže ja som vždycky šiel až naposledy. A vyfárali, to mohlo byť podľa môjho odhadu tak v strede, tak na siedmom-ôsmom patre, keď ešte vyvážali hore a tí druhí išli dole. No naraz sa porobil krik, streľba. A viem, že vtedy, ja som ich síce nevidel, traja sa pokúšali z tej šichty nočnej, vlastne to bola poobedňajšia a nočná. Tak z poobedňajšej, čo vyfárali, tak nejako využili, oni tam boli vždycky títo bachári, to boli reťaze a hneď ich stavali do radu, proste nejako sa im podarilo, sa zamotali a ušli. No ako začali utekať, tak pochopiteľne veľká streľba. Tak vtedy, viem, že ich zastrelili. To síce nemôžem povedať, to zase hovorili na druhý deň, že ten jeden sa dostal až k nejakému domu a tam búchal na dvere, aby ho pustili. No tí ľudia tam, ak nebol konfident, tak sa proste báli prichýliť alebo čo, tak že tam dobehol nejaký bachár a on akože sa vzdáva, ale aj tak ho strelil."

  • „My sme plnili normu na vyše dvesto percent. Proste tí šoféri, tí o nás bojovali. Oni nechceli civilistov, oni chceli nás, lebo vedeli, že s nami narobia fúr, a oni boli zasa hodnotení podľa toho, koľko odviezli. Koľko toho na kilometer urobili. Na základe toho, že sme takto robili, tak som mal aj vysoký zárobok. Ja som zarobil aj dvadsať tisíc, v tej dobe! Takže som dostával desať tisíc na ruku a desať tisíc na knižku. No ale to už nemalo bohvieakú hodnotu, tých desať tisíc. Za to nás potom, viete, títo chlapi, to boli kadejakí medzi nami. Veľa ich chodilo do krčmy a zato vznikla aj tá oná, že sme boli takzvaní čierni baróni. Lebo keď sme prišli do reštaurácie, tak tí pinkli nás poznali, mali sme čierne výložky, vedeli sme, kto sme, tak tí všetci vojaci tam mohli čakať a oni len okolo nás a nosili. A tí sa na nás hnevali. Títo bojoví. Veď Olomouc, tam bolo veliteľstvo, také centrum vojenské."

  • „Mama už vtedy mala tých trojo detí. Tí malí boli Dušan, Miro a Svatka a Jožo na ceste. No dosť na tom, zostala bez prostriedkov, otec si to neuvedomil. Zostala bez prostriedkov, len ja som vtedy zarábal ako ten pétepák, tak ja som mame každý mesiac tých tisíc korún, čo som zarobil, tak som jej posielal. A potom prišiel rok päťdesiat tri, však prišla zmena peňazí a čo sme mali na knižke, to nám zredukovali 1:50, no tak som tam mal ťažké tisíce, no a nakoniec som z toho fasoval. Keď som skončil vojnu, tak som z toho manželke kúpil šijací stroj. To bolo všetko, čo som dva roky na tej vojne nadobudol ako pétépák. Lebo oni nás furt platili, ale potom už tie platy boli už nízke a vojenské odvody boli furt. Takže už sme nezarábali ako pred tým, už sme neboli takí gavalieri ako zo začiatku."

  • Celé nahrávky
  • 1

    Valaská, Slovensko, 14.02.2018

    (audio)
    délka: 01:55:11
    nahrávka pořízena v rámci projektu Príbehy 20. storočia
Celé nahrávky jsou k dispozici pouze pro přihlášené uživatele.

Stále som bol nespoľahlivý. Ale na robotu som bol dobrý!

Radislav v mladých rokoch
Radislav v mladých rokoch
zdroj: archív pamätníka

Radislav Wagner zažil strhujúci životný príbeh, ktorý sa niesol akoby v stálom konflikte s komunistickou totalitou. Narodil sa 15. marca 1932 na južnej Morave v rodine dentistu. Už ako mladý chlapec zažil pri prechode oslobodeneckých sovietskych vojsk pokus o znásilnenie matky, ktorá bola vo vysokom štádiu tehotenstva. Jeho antipatia voči komunistickému režimu sa prejavila v pokuse o emigráciu, keď mal iba 17 rokov. Po polročnom väzení si niesol biľag nepriateľa zriadenia. Po drobnom konflikte v zamestnaní s nadriadeným, členom strany, sa dostal na ročný nútený pobyt v jáchymovských baniach. Po tomto treste sa zakrátko musel opäť lúčiť so svojimi najbližšími, keď odišiel na 29-mesačnú službu do PTP. Až potom sa jeho život upokojil a Radislav pracoval na viacerých pozíciách v strojárňach Piesok neďaleko Brezna. Aj napriek úmornej práci a vyvarovaniu sa všetkým prípadným konfliktom bol až do konca existencie socialistického zriadenia považovaný za nespoľahlivého.