Viliam Záhora

* 1930

  • „Tak som išiel potom do Košíc, že sa prihlásim na lekársku fakultu tam. A tam bol od nás jeden, on bol lesník, lebo aj lesnícka škola tam bola v Košiciach. On bol z takej nábožnej rodiny a ja som nocoval u neho, mal som kde prenocovať. A nad posteľou mal Stalina! Ja hovorím: ,Jozef, ale vieš, kto to bol Stalin, čo tu máš Stalina nad hlavou?‘ Povedal: ,No vieš, ale tu majú niektorí vysokoškoláci takú právomoc, že môžu aj profesorov poslať do basy. Preto tu mám Stalina!‘ Choď mi kdesi, to by ťa boli vyhodili? Reku, že hej! Tak som bol potom z toho taký troška nešťastný, že z takej nábožnej rodiny a má tam Stalina nad hlavou!“

  • „Nás volali po jednom, tí eštebáci mali kravaty a mašle! Že ak podpíšeme na 3 roky do bane, tak nás pustia do civilu! A my sme nevedeli, že je dáky helsinský dohovor. Ja hovorím: ,Viete čo? Ja som nevinný a ja vám to nepodpíšem, a chcem robiť do smrti v bani!‘ Som im povedal." ,S vami nie je reč, naďalej zostávate nespoľahlivý, klasifikácia E – naďalej politický nespoľahlivý.‘“

  • „A ja som bol v Púchove tiež pol roka, lebo nás zobrali z Nitry. Bolo nás 32 novicov a prišli eštebáci, Barbarská noc bola, ja som bol hrozne prekvapený, že Nitra?! Mali také dlhé kabáty a pištole nám v noci priložili k čelu. Trvalo to 5 či 10 minút, celý Zobor obsadilo vojsko. Neviem, či tam dvere vylomilo alebo čo urobili. Eštebáci sa potom niekam vytratili a dvaja žandári nás pri autobuse strážili. A hovorili: ,Vy ste ešte mladí, vás čaká budúcnosť!‘ Nuž taká budúcnosť nás čakala, že ešte rok po Stalinovej smrti som fáral 800 metrov pod zemou."

  • Celé nahrávky
  • 1

    Bziny, 07.10.2017

    (audio)
    délka: 02:27:02
    nahrávka pořízena v rámci projektu Príbehy 20. storočia
Celé nahrávky jsou k dispozici pouze pro přihlášené uživatele.

Človek vie byť horší ako zviera

V mladosti
V mladosti
zdroj: Archív pamätníka

Viliam Záhora sa narodil 25. januára 1930 v Bzinách pri Dolnom Kubíne. Ľudovú školu navštevoval v rodisku a cez prázdniny pracoval na poli. Študoval na gymnáziu v Dolnom Kubíne, kde aj zmaturoval. Zažil začiatky prenasledovania katolíckej cirkvi a Katolícku akciu na Orave. Ako novica Spoločnosti Božieho slova v kláštore na Zobore ho postihla aj tzv. Barbarská noc z 13. na 14. apríla 1950. Bol odvedený do Kostolnej pri Trenčíne a pol roka pracoval na stavbe Priehrady mládeže. Dňa 18. 9. 1950 musel narukovať do Pomocných technických práporov (PTP), kde strávil takmer 4 roky v Libavej, Plzni, Přerove a napokon Orlovej. Po návrate do civilu sa pracoval v zlievarni vo fabrike v Mokradi a popri práci vyštudoval strojnícku priemyslovku v Ružomberku. Istý čas pracoval v Závodoch ťažkého strojárstva (ZŤS) v Dubnici nad Váhom, kde aj žil. Neskôr sa vrátil na Oravu a pracoval ako zámočník, potom aj bezpečnostný technik v Istebnom a Širokej. Je ženatý, s manželkou Margitou žije na dôchodku v Bzinách.