"My sme vôbec nič netušili, len tak sme niečo tak badali, lebo sme sa tam stíkali so sestričkami krížovými, ktoré boli v Krivej na Orave, učili. A oni už dopredu všetko vedeli. Tak len tak, ale my sme si stále mysleli, že to nie je možné. Tak sme boli nejak presvedčené, či sme boli nejak slabo informované, alebo ja neviem čo… Aspoň ja však neviem aj všetký štyri, čo sme tam učili, sme si … Tak to nám už pán riaditeľ volal všetko so slzami v očiach, s plačom nám to len podal. Že si neplníme socialisticképedagogické povinnosti, ktoré vyžaduje naša socialistická škola. A preto vás prepšťame zo štátnej služby a predávame vás, alebo ako to tam bolo štylizované, ústrednej charite v Bratislave. Do augusta sme tam boli a prichádzali z Národného výboru, už teda to bolo tak pomenované, to bol Národný výbor, Nie sestričky, vás si nedáme, my tu budeme mať na úrade veľmi veľa práce, tak niektorá budete to robiť, niektorá to robiť, no také utišovacie pilulky nám dávali, ale my sme už boli informované z Nového Mesta, že budeme stiahnuté z týchto malých filiálok, lebo ešte bola Liptovská Lúžna, ktorú prijali naše sestry ako učiteľské pôsobisko, a tak nás stiahli."
Zostať stále verná vo vykonávaní svojich povinností v dobrom svedomí.
Mária Viera Barteková sa narodila v Nemšovej pri Trenčíne. V Trenčíne navštevovala aj meštiansku školu. V roku 1937 vstúpila do Kongregácie Školských sestier do Notre Dame. Zo svojej kongregácie bola poslaná na štúdiá. V roku 1942-1944 si vykonáva noviciát v Novom Meste nad Váhom. Po skončení noviciátu začína učiť naskôr v Novom Meste nad Váhom, neskôr v Oravskom Veselom. V roku 1950 je prepustená zo školskej služby a neskôr je deportovaná do centralizačného kláštora do Kláštora pod Znievom. Odtiaľ je v roku 1951 násilne vyvezená do Šumperka, kde pracuje v česárni konope a ľanu. Od roku 1955 je prevezená do Krásnej Lípy, kde pracuje v továrni na spracovanie vlny. V roku 1958 začala pracovať v domove dôchodcov ako sanitárka. Od roku 1961 do roku 1981 pracuje v ústave sociálnej starostlivosti pre mentálne postihnuté deti v Kováčskej. Od roku 1981 žije ako dôchodkyňa v Charitnom domove v Beckove.