sr. Viera Barteková

"My sme vôbec nič netušili, len tak sme niečo tak badali, lebo sme sa tam stíkali so sestričkami krížovými, ktoré boli v Krivej na Orave, učili. A oni už dopredu všetko vedeli. Tak len tak, ale my sme si stále mysleli, že to nie je možné. Tak sme boli nejak presvedčené, či sme boli nejak slabo informované, alebo ja neviem čo… Aspoň ja však neviem aj všetký štyri, čo sme tam učili, sme si … Tak to nám už pán riaditeľ volal všetko so slzami v očiach, s plačom nám to len podal. Že si neplníme socialisticképedagogické povinnosti, ktoré vyžaduje naša socialistická škola. A preto vás prepšťame zo štátnej služby a predávame vás, alebo ako to tam bolo štylizované, ústrednej charite v Bratislave. Do augusta sme tam boli a prichádzali z Národného výboru, už teda to bolo tak pomenované, to bol Národný výbor, Nie sestričky, vás si nedáme, my tu budeme mať na úrade veľmi veľa práce, tak niektorá budete to robiť, niektorá to robiť, no také utišovacie pilulky nám dávali, ale my sme už boli informované z Nového Mesta, že budeme stiahnuté z týchto malých filiálok, lebo ešte bola Liptovská Lúžna, ktorú prijali naše sestry ako učiteľské pôsobisko, a tak nás stiahli."