Treba využiť čas, ktorý je nám daný na tvorbu
Juraj Bartusz sa narodil v roku 1933 v Kameníne do rodiny betonárskeho majstra. Jeho otec si založil vlastnú firmu, ktorá pred vojnou veľmi dobre fungovala. Mladý Juraj pokračoval v otcových šľapajach a po vojne išiel na talentové skúšky do Prahy na umeleckú strednú školu. Na skúškach sa ukázal Bartuszov talent, vďaka ktorému ho prijali. Po februári 1948 však Jurajovmu otcovi znárodnili betonársku firmu a kvôli jeho odporu ho uväznili v štúrovskom väzení, v ktorom po dvoch mesiacoch nešťastne spáchal samovraždu. Štúdium sa Jurajovi Bartuszovi podarilo skončiť, po absolvovaní vysokej školy získal titul akademický sochár. Po škole sa oženil so spolužiačkou Máriou Vnoučkovou (známou košickou sochárkou) a odišiel žiť do Košíc, kde sa zamestnal na propagačnom oddelení vo Východoslovenských železiarňach. Mladému umelcovi práca na oddelení propagácie nestačila, tak skúšal sochárske súťaže. Po prvej vyhratej súťaži na Pamätník krompašskej vzbury sa osamostatnil a stal na plný úväzok sochárom. Potom prišli ďalšie zákazky, z väčších napríklad pamätník pre Fakultnú nemocnicu Louisa Pasteura v Košiciach. Na bratislavskej VŠVU bol vymenovaný za profesora. V roku 1998 sa rozhodol založiť Fakultu umení na Technickej univerzite v Košiciach. Dnes žije a tvorí v Košiciach.