Anna Blašková

"On bol vysoký, knihy písal. Potom utiekol, musel utiecť, lebo bol Tisov spoločník. Tak on ušiel, ale Tisa chytili. On ušiel do Ameriky a potom tam cítili, on bol kňaz vysoko postavený, ale cítili tam takú nostalgiu za domovom, tak potom svätý otec, neviem, ktorý to bol pápež. Jedenásty alebo dvanásty? Ich oslobodil z tej väzby na cirkev. Že už nemusia celibát držať, tak sa potom oženil. Mal aj dvoch synov a tí aj teraz, nie teraz, už dávnejšie, aj desať rokov je to. Boli na pohrebe mamičkinej sestry. Aj viac je to rokov, presne sa už nepamätám. Tí synovia tam, že majú bielu techniku v celej Amerike, že sú podnikatelia. A vlastne on sa čomu venoval? On bol historik? On aj knihy písal. On proste aj s Dominikom Tatarkom, spisovateľom, bol priateľ. Proste bojovali, aby Slováci už konečne niečo boli. No a nakoniec to tak dopadlo, že to dotiahli, že sa sľúbili Hitlerovi. Viete? A potom Slováci už za to trpeli. Za to, že chceli byť viac ako Česi. Že chceli mať svoju vlasť. Áno, a on v Bratislave vyučoval? Alebo kde? On bol v Bratislave. On bol vysoko, vysoko vzdelaný. Áno, musel učiť, keď bol univerzitný profesor."

"Lebo mamičkin bratranec bol univerzitný profesor, docent. Na hrobe svätého Petra bol vysvätený a on mal styky so Štefánikom. Tak z toho aj že Štefánik raz bol, tam on mal taký dom v záhrade ten mamičkin bratranec Polakovič. A tam aj Štefánik prišiel. Mamička ako také malé dievča, celkom maličká, že im, oni nechceli aby nikto tam vošiel do tej miestnosti. Tak mamička nosila tam, čo potrebovali. Bola také malé dievčatko, ale presne si nepamätám, len, že bola celkom maličká, že jej povedali: Dávaj pozor aby si to nevyliala. Lebo tam nechceli mať iného, aby tam počul alebo čo, neviem. A ako sa volal ten bratranec? Štefan Polakovič."