Žijeme v pomerne slušnej spoločnosti, ale zároveň cítime, že tú revolúciu potrebujeme dokončiť
Daniel Bútora sa narodil v roku 1967 v Bratislave. Jeho otec Martin Bútora pôsobil pred rokom 1989 v kruhu nezávislých sociológov kritizujúcich komunistický režim. Matka bola dcérou komunistického básnika Ladislava Novomeského. V osemnástich rokoch sa dal Daniel Bútora pokrstiť a zúčastňoval sa tajných stretnutí a bohoslužieb v privátnych bytoch. Po maturite pracoval rok ako javiskový robotník, a potom začal študovať Vedecké informácie a knihovníctvo na Filozofickej fakulte UK. Intenzívne sa zaujímal o dianie vo východnej Európe po nástupe Michaila Gorbačova do čela Sovietskeho zväzu a zúčastňoval sa stretnutí rôznych protirežimových kruhov, ktoré sa začali koncom 80. rokov prelínať. Prostredníctvom otca sa zoznamoval so slovenskými disidentmi. Dňa 13. novembra 1989 sa zúčastnil demonštrácie za oslobodenie tzv. Bratislavskej päťky pred Justičným palácom v Bratislave. Po udalostiach 17. novembra v Prahe bol 20. novembra v aule FF UK v Bratislave jedným zo študentských lídrov, ktorí viedli diskusiu so zástupcami fakulty, a aktívne sa podieľal na formovaní študentského hnutia. Ako jeden z vedúcich predstaviteľov študentov spolupracoval s VPN na organizácii protestných demonštrácií. V roku 1990 prerušil štúdium, venoval sa žurnalistike a pracoval vo VPN. Po víťazstve Vladimíra Mečiara vo voľbách v júni 1992 sa stiahol z politiky. Presťahoval sa do Prahy, kde pracoval pre Rádio Slobodná Európa a absolvoval štúdium na Karlovej univerzite. Od 2004 žije v Bratislave, pracuje ako kouč pre vrcholových manažérov a angažuje sa v práci s deťmi a mládežou.