Hoci by ma zavreli i zabili, ja viem, akým smerom idem. Takým, akým šla i moja babička, ktorá ma vychovala
Stáhnout obrázek
Alfonz Czima sa narodil v roku 1928 v Košiciach, kde prežil aj svoje detstvo a mladosť. O jeho výchovu sa starala stará matka, ktorá mu vštepila kresťanské zásady a ovplyvnila jeho snahu žiť čestným spôsobom života. Ako adolescent bol koncom druhej svetovej vojny deportovaný na nútené práce do Nemecka. Počas cesty na západný front sa na sústredení v mestečku Gmunden stal očitým svedkom holokaustu. Po návrate na Slovensko pokračoval Alfonz v prerušenom štúdiu a zúčastnil sa práce na Trati mládeže Štiavnica. V roku 1956 vyštudoval stavebné inžinierstvo a ako odborník na pozemné staviteľstvo a architektúru dostal ponuku pracovať pre Krajskú správu ministerstva vnútra. Po veľkých morálnych dilemách sa rozhodol ponuku prijať s úmyslom venovať sa výlučne svojej profesii. Počas práce mal možnosť nahliadnuť do systému a organizácie Štátnej bezpečnosti, ktorá sa ho najmä z perspektívnych dôvodov (projektant Dunajského vodného diela) snažila vyškoliť ako svojho spolupracovníka. Morálne výhrady mu však nedovolili osvojiť si ideológiu a praktiky štátneho aparátu ,a napokon bol z oddelenia ministerstva vnútra prepustený. V roku 1966 nezákonne opustil republiku a emigroval do Kanady, kde prijal dvojité občianstvo. Alfonzovej manželke Štátna bezpečnosť emigráciu znemožnila a prinútila ju požiadať o rozvod. Hoci sa ŠtB snažila Alfonza Czimu skontaktovať, ponuku na spoluprácu rázne odmietol. Počas svojho pobytu v Kanade pracoval pätnásť rokov s emigrantmi a prednášal na školách o komunizme. Na Slovensko sa vrátil v roku 1992, no s fyzickými útokmi prívržencov bývalého režimu sa stretáva dodnes.
