“Opýtal by som sa ešte na to obdobie po roku 48 a nástupe komunistov… či toto nejako vnímali v tom Bardejove a v okolí… lebo bolo to proste ďaleko od toho centra diania v Prahe… či tam tie zmeny, nejako vnímali.
No, mali strach z toho, že čo bude… lebo poznali, akým spôsobom sa ruskí vojaci správali… ktorí prechádzali tade. Nemali dobré skúsenosti. Takže báli sa… aj z tých informácii, čo už boli… že čo komunizmus prinesie. Im sa situácia nezlepšila… oni si po sobáši prevážali dary nejaké… také, ktoré mali z Bardejova, do Maduníc… pri… tam pri Tatrách, alebo pri Svite… mal vlak haváriu, nejaká skala sa uvoľnila, rozbitý vagón, samozrejme že všetko čo prevážali, nábytky… rozbité. Zostali bez všetkého. Takže… museli sa tvrdo prebýjať cez ten život, aby sa dopracovali k akému, takému štandardu. Aby… ako taká štandardná rodina, mohli spolu bývať. Tiež zo začiatku bývali v podnájme.
Ja by som teraz prešiel na tú otcovu rodinu, teda na…
Áno.
Opýtal by som sa na vašich starých rodičov, jeho rodičov… že oni z akej rodiny pochádzali, čomu sa venovali, tak pracovne…
No, dedko Rudolf ten pochádzal z poľnohospodárskej rodiny, z roľníckej… pochádzal z Domaniži. Babka tá bola miestna z Maduníc, tiež tak z roľníckej rodiny pochádzala. Dedko, ten bojoval… aj v Prvej svetovej vojne… dokonca bol aj v légiách v Rusku. Tam odtiaľ keď ich zajali a ich vymenili… sa dostal do Kragujevatsa. A dedko bol taký revolucionár… a hovorí: “Keby som bol býval v kasárňach, ale akurát bolo cvičenie vonku… tak aj ja by som bol býval medzi tými 44, čo postrieľali.” Lebo dedko sa… mal odvahu hájiť si svoje presvedčenie a dožadovať sa spravodlivosti a svojich práv, no. Takže on za Slovenského štátu robil, výkupcu obilia na železnici. A viem, že dedko mi povedal: “No, keď sa v štyridsiatom siedmom dovážalo obilie z Ruska, to bol tretí klas a medzi obilím, boli pušky a zbrane… to sa chystal už Február.” No, a tak viacej spomínal, že bol aj v Rusku ako… a hovorí: ”Ruský obyčajný človek, to je dobrý človek… dokázali dať aj kožuch zo seba, keď mne bolo zima… aj keby zamrzol, dokázal mi dať kožuch, len aby mne bolo dobre… lebo, že som cudzinec a o toho sa treba postarať.” No, takže takýmto spôsobom… dedko bol na železnici a videl čo sa okolo deje… no, tak som sa pýtal aj okolo Lenina a tak… tam boli informácie iné, ako nás učili v škole okolo Lenina, že ako zomrel a tak, to tu nebudeme rozoberať.
No, a čo vám povedal?
Dedko hovoril o Leninovi: “Že vieš čo, ten Lenin na syfilis umrel.” A otec mu hovorí: “Dedko nehovor mu také, lebo ešte vás pozatvárajú.” Tak ja jedným uchom dnu, druhým von… ale toto mi dedko hovoril, že sa tradovalo, a že pravdepodobne sú tieto informácie pravdivé… že aj to, že sa to medzi bežným ruským ľudom rozprávalo.
Tak ja by som sa vrátil aj k tej Prvej svetovej vojne, o tom ako bojoval, váš starý otec Rudolf…
Áno.
O tom vám nejako rozprával, že čo zažil počas tej vojny?
No, o týchto veciach nikdy moc nechcel rozprávať, akurát vždy ho vyprovokovali… lebo dedko, si rád chodieval porozprávať do krčmy s chlapmi, no. Takže tam sa vždy porozprávali. A teraz: “Rudolf povyprávaj, ako bolo v Rusku!” No, a dedko raz to povedal, raz to povedal… a už aj bol v base.”