„Väčšina mojich kolegov tam bola na rok. Ja som tam bol šesť mesiacov, lebo som mali vojenskú prípravu štyri roky na vysokej škole. Bola nedeľa a vedel som, že o týždeň mi končí vojenčina a mám ísť domov. V pondelok ma zavolal veliteľ: ,Frollo ty si mi nepovedal, že v sobotu odchádzaš!!!! Mal si byť povýšený.' Tak som bol povýšený v pondelok na slobodníka, v utorok na desiatnika, v stredu na čatára a v piatok na podporučíka. To bola obrovská vojenská kariéra, ale to len preto, že na mňa zabudli. Potom, keď som bol viackrát na vojenskom cvičení, skončil som ako nadporučík.”
"Sme ostávali skupina spolužiakov po škole a robili sme si úlohy. Potom sme čmárali po tabuli a robili značky jedným ťahom. O niekoľko dní prišli vyšetrovatelia ŠtB. A nás troch - štyroch zavolali a vyšetrovali, že čo sme tam na tabuli kreslili. To boli čísla a tabuľky. My sme z toho boli úplne hotoví. Vôbec sme nevedeli, o čo ide. Prvýkrát som bol so spolužiakmi vyšetrovaní. Dopadlo to tak, že sme to nevedeli vysvetliť, tak odišli. Ešte predtým, ako prišli, sme robili test písania. Potom nás eštebáci zavolali do zborovne a pri triednej učiteľke nás vyšetrovali. Potom sa to skončilo a išli sme domov."
„Mladosť som prežil na Kysuciach. Tam v podstate, keď Nemci ustupovali, obsadili aj náš dom. Nútili moju tetu, aby im varila. My sme sa presťahovali do pivnice. Potom Nemci odišli a dva - tri dni na to prišli Rusi. Opakovalo sa to. Pritlačili moju tetu, aby im varila. Ešte pred tým, kým tam boli Nemci, tak v noci nosila partizánom jedlo do lesa, do kopcov."
"Vtedy som mal motorku a išiel som z Bratislavy do Nového Mesta nad Váhom. Tam som tú motorku mal nejako odkúpiť. Keď som išiel späť, oproti mne tanky a tanky. Viem, že tam boli vtedy zmenené aj informačné a dopravné tabule kvôli tým tankom, aby boli zmätení. Išiel som na motorke cez Záhorie, až som sa dostal do Nového Mesta nad Váhom a naspäť. Bolo to dosť komplikované. Bol to zážitok. Tie tanky v Bratislave boli dosť nepríjemné. Potom, čo sa to stalo, prišla za mnou rýchlo manželka z Martina. ,Len som sa prišla pozrieť, či som živý.' Povedal som jej, aby išla rýchlo za dcérou. Ja som bol v poriadku, ale mala o mňa strach. Tak sme prežili rok 1968."
Ivan Frollo sa narodil v roku 1939 v Prešove. Druhú svetovú vojnu prežil na Kysuciach. Vyrastal v Košiciach, kde skončil gymnázium. Vyštudoval Elektrotechnická fakulta SVŠT Bratislava. Pracoval v Tesla elektroakustika Bratislava, neskôr na Ústave merania SAV. V rokoch 1998 – 2006 bol riaditeľom. V rokoch 1977 – 1978 absolvoval polročný študijný pobyt na University of California Berkeley a 15-tich ďalších univerzitách v USA. Dlhodobo pôsobil aj na Fakulte elektrotechniky a informatiky (FEI) STU. V r. 1994 – 2004 prednášal a viedol cvičenia zahraničným študentom. Ďalšia jeho spolupráca so SjF STU a FEI STU spočíva vo vedení prác v rámci ŠVS, diplomových prác. Je členom komisií pre štátne záverečné skúšky a pre obhajoby doktorandských dizertačných prác. Profesor Frollo je členom viacerých medzinárodných i domácich vedeckých organizácií. Je aktívny v manažmente vedy a tiež v národných a medzinárodných projektoch. Bolo mu udelených viacero významných ocenení, ako napríklad Strieborná a Zlatá plaketa A. Stodolu SAV „Za zásluhy v technických vedách“ (1989 a 1999), Zlatá medaila Johann Andrea von Segnera „K 85. výročiu metrológie na Slovensku“ (2004), Medaila SAV za podporu vedy SAV (2005), Veľká medaila sv. Gorazda za vedeckú a pedagogickú činnosť udelená ministrom školstva (2005), Zlatá medaila SAV „Za celoživotnú prácu v oblasti vedy“ (2009), Cena SAV „Za popularizáciu vedy“ (2015). Cenu za vedu a techniku 2019 v kategórii Celoživotné zásluhy v oblasti vedy a techniky získal profesor za celoživotné zásluhy o rozvoj vedného odboru Meracia technika. Na konte má 22 patentov a 41 zrealizovaných meracích prístrojov. Viac ako 30 rokov sa zaoberá výskumom zobrazovacích metód – tomografiou na báze magnetickej rezonancie. Žije v Devínskej Novej Vsi.
