Karol Gémesi

„Ani neviem, ako mi to napadlo, že Federálne zhromaždenie Československa nemá komisiu pre ľudské práva a menšiny. Niekoľko mesiacov alebo polroka po voľbách som to začal organizovať. A nakoniec bola táto komisia schválená ako spoločná parlamentná komisia snemovne ľudu a národov. Osobne som presviedčal všetky zastúpené strany. V Snemovni národov sa jeden účastník zdržal, teda hlasoval proti, a v Snemovni ľudu nebol proti nikto. Takže komisiu schválili skoro stopercentne. A takisto schválili aj to, hoci to nebol môj nápad, že som bol navrhnutý za prvého predsedu.“

„Ale potom niekedy v sedemdesiatom treťom som bol prvýkrát služobne v Paríži na jednej výstave a keď som sa vrátil, tak zazvonil telefón a volali ma na pasové oddelenie. Keď som tam prišiel, vysvitlo, že robia niečo iné ako pasy. Pokúšali sa ma presvedčiť, volali ma na všelijaké stretnutia, aj do kancelárie, aj von a nakoniec sa im to zunovalo. Neskôr ma zavolali zase na pasové a zobrali ma dole do pivnice, boli tam traja alebo štyria a tam na to už išli tvrdo. Buď to podpíšem, alebo to bude mať následky. Dodnes sa čudujem, že som mal odvahu a povedal som, že nepodpíšem.“