Jozef Habovštiak

* 1937

  • „Potom som bol aj poslancom v Národnej rade SR z toho 24. na 25., či ktorý to bol november [schôdza z 3. na 4. novembra 1994, tzv. Noc dlhých nožov, poznámka Roland Valko]. Tam som bol, ja som bol poslancom vtedy. To bolo názorne na nich vidno, oni tri mesiaci držali všetko. Pripravovali si dôkladne ten prechod, tak aj urobili, za tú jednu noc všetky zákony zmenili v prospech seba. Privatizáciu nie výberom, ale vopred určenému zákazníkovi. Jednoducho zlodejinu. My sme tam revali, kričali: ,Zlodejina, banda, zlodeji!‘ No nič, oni sa rehotali z nás!“

  • „Vychádzali tu dva časopisy: Posol Božského srdca a Kráľovná svätého ruženca. V týchto redakciách už vtedy mali informácie, čo sa robí v Rusku. Poviem tak, svet aj Európa boli z Ruska osprostení, dokonca boli vysokí vládni činitelia politickí aj v USA a v Európe, ktorí s tým sympatizovali a videli v tom východiská aj pre svoje krajiny, hlavne v sociálnej oblasti. Lenže to tak nebolo. Katolícke kruhy mali tam svojich ľudí a mali informácie, a v tých časopisoch sa písalo o tom, čo sa v Rusku deje. Tak naši ľudia vedeli veľmi dobre, že keď prídu Rusi, čo tu bude. Predpovedali, že budeme pod Rusmi, že budú nám brať polia, dobytok a zvieratá, budeme robiť na spoločnom, budú zatvárať kostoly, zatvárať kňazov, likvidovať cirkev. Všetko bola pravda. Je typické, ja som sa potom rozprával s ľuďmi dokonca vzdelanými - diplomatmi a kadekým... no a oni to sami nepredpovedali, nevedeli to odhadnúť, neverili tomu, alebo žili úplne v ilúziách.“

  • „Potom prišli v roku 1950, to bolo presne na Všechsvätých, ľudia už boli doma, to bola jeseň. Lebo fara je pri cintoríne blízko. Naraz tam prišlo auto. Ľudia zbadali, že idú po kňaza, tak sa zhromaždili, kňaza vyslobodili z ich rúk, bola aj streľba. Našim ľuďom, ktorí boli na vojne, takí trhani neznamenali nič, trafil mu po ruke a bolo po streľbe. Žandárov, čo prišli pre neho, vyhnali z dediny, museli odísť. Ale druhý deň – oni ešte v noci prišli, mali tu aj konfidentov, ktorí im prezradili, kto to všetko bol. Prišli na nákladných autách a autobusoch, celú dedinu obkľúčili žandári a milície, vydali zákaz vychádzania, ľudí vyhnali, čo boli v kostole, preč a kňaza zatkli, rovno zo spovednice odviezli. A zavreli 40 ľudí, boli aj súdy a odsúdili tých, ktorí boli účastní toho, na pár mesiacov až do jedného roka. Zobrali ich do väzenia do Ružomberku, kde ich aj mlátili.“

  • Celé nahrávky
  • 1

    Krivá, Slovensko, 10.02.2018

    ()
    délka: 
    nahrávka pořízena v rámci projektu Príbehy 20. storočia
Celé nahrávky jsou k dispozici pouze pro přihlášené uživatele.

Základným motorom komunizmu bola závisť, nenávisť a násilie

V mladosti
V mladosti
zdroj: archív pamätníka

Jozef Habovštiak sa narodil 19. marca 1937 v Krivej na Orave. Rodičia boli roľníci. Študoval na gymnáziu v Trstenej a potom na Vysokej škole poľnohospodárskej v Nitre. Od 1962 zamestnanec Výskumného ústavu trávnych porastov a horského poľnohospodárstva v Banskej Bystrici, zriadil výskumné pracovisko v Krivej. V rokoch 1969 - 1971 námestník riaditeľa pre vedu a výskum vo Výskumnom ústave lúk a pasienkov (VÚLP ) v Banskej Bystrici. Pre svoje náboženské a politické presvedčenie bol počas normalizácie zbavený všetkých funkcií. Potom ešte 10 rokov pracoval pre Výskumný ústav pre zúrodnenie pôd v Prahe-Zbraslavi. V roku 1990 rehabilitovaný, vstúpil do politiky a stal sa poslancom Federálneho zhromaždenia (FZ) Československej federatívnej republiky (ČSFR), 1990 - 1992 námestník ministra poľnohospodárstva a výživy SR. V roku 1994 bol krátko poslanec Národnej rady SR za Kresťanskodemokratické hnutie (KDH). V súčasnosti žije na dôchodku v Krivej.