Všade hlásam, že slovenský národ je úžasne flexibilný a za krátky čas si dokázal vypestovať intelektuálnu elitu
Marta Hrušovská (rod. Polednová) sa narodila v novembri 1937 v Bratislave. Obaja rodičia na Slovensko prišli z českej časti republiky, otec ako odborník na poľnohospodárske stroje. Počas vojny sa s rodinou ukrývala v Budmericiach a v Trenčianskych Tepliciach. Po vojne dokončila v Bratislave gymnázium a v roku 1955 začala študovať na FiF Univerzity Komenského - odbor slovenský jazyk a história. Vydala sa za skladateľa a hudobného teoretika Ivana Hrušovského. Zamestnala sa vo vydavateľstve Tatran, kde zostavovala edíciu z diel zabudnutých prvorepublikových slovenských autorov. V roku 1968 zbierala medzi kolegami podpisy za vstup do Klubu angažovaných nestraníkov (KAN) - politického hnutia Pražskej jari. V dôsledku toho jej bolo začiatkom normalizácie odporučené, aby z pracoviska odišla. Zamestnala sa na Pamiatkovom úrade, kde prišla do kontaktu s historikom Jozefom Jablonickým. Bola viackrát vypočúvaná na ŠtB, aby na neho donášala, no odmietla spoluprácu. S radosťou sledovala zmeny vedúce k zmene režimu v roku 1989. Po rozpade Československa uvažovala o odchode do Čiech, napokon však zostala na Slovensku. V roku 1993 pomáhala založiť Český spolok v Bratislave.