Do Slovenského národného povstania sme išli peši
Ján Husák sa narodil 12. apríla 1923 v Sasinkove v rodine chudobných roľníkov, ako najstarší z piatich detí. Na základnú vojenskú službu narukoval 1. októbra 1943 do leteckého útvaru v Poprade. Po vypuknutí Slovenského národného povstania (SNP) sa zúčastnil bojov pri obrane mesta a jeho okolia. Peším pochodom sa s ďalšími vojakmi presunul na Horehronie, kde bojoval o Telgárt a ďalšie obce. V novembri 1944 prešiel v mrazoch a bez jedla s 30-člennou skupinou cez vrch Chabenec do obce Vyšný Sliač. Počas prechodu ochorel na zápal pľúc. Podarilo sa mu dostať do Veľkých Ripňan, kde sa liečil. Na začiatku februára 1945 odišiel do tríbečských hôr. Tu sa pridal k partizánskemu oddielu Národný pomstiteľ. V okolí obcí Skýcov a Zlatno neďaleko Zlatých Moraviec bojoval až do oslobodenia 30. marca 1945. Partizánsky oddiel bol 4. apríla 1945 reorganizovaný. V ten istý mesiac bol prevelený do Levíc, neskôr do 4. leteckého náhradného pluku Poprad. Následne pôsobil v Liptovskom Hrádku a v Nitre. V roku 1951 odišiel do Prahy. V rokoch 1956 až 1957 slúžil v Prešove, neskôr v Přerove. V roku 1958 pracoval na Veliteľstve letectva Praha-Smíchov. V rokoch 1966 až 1967 pôsobil v Hradci Králové. V rokoch 1968 až 1976 pracoval na Ministerstve národnej obrany ČSSR v Prahe. V auguste 1976 odišiel do Moskvy, kde bol až do konca januára 1986 vo funkcii zástupcu náčelníka technického výboru členských štátov Varšavskej zmluvy. Do zálohy odišiel 1. februára 1986. V roku 1992 sa stal predsedom Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov (SZPB).