Ján Husák

* 1923  †︎ 2016

  • „Keď vypuklo Slovenské národné povstanie, tak sme sa zobrali a išli sme pešky do Slovenského národného povstania. My sme sa presunovali, celá posádka Poprad sa presunovala do Telgártu. Išli sme horami. Do Telgártu sme sa dostavili a tam nám začala vojenská služba v povstaní.“

  • „Tu nás bolo partizánov hlavne v dvoch partizánskych oddieloch, majora Zoriča a kapitána Maximova. Bolo nás kolo 1100. A pôsobili sme v celom okolí Skýcova, Zlatna, Zlaté Moravce a Topoľčianky samozrejme. Tu sme bojovali ako partizáni proti Nemcom a robili sme prieskumnú činnosť do Topoľčian, Topoľčianok, do údolia Nitry, Jelenca smerom na Nitru, čiže sme boli buď na pravej strane toho hrebeňa, alebo na ľavej strane toho hrebeňa.“

  • „Tu sa u nás starali obyvatelia Skýcova i Zlatna. I s potravinami, i s takou informáciou, čo sa deje na fronte. My sme boli stále informovaní. Ubytovaní sme boli po domoch. Akcie sme plánovali podľa armády. Armáda nám určovala úsek, ktorý sme mali v Skýcove a Zlatne chrániť. Nemci útočili zásadne od Zlatých Moraviec do Skýcova a my sme ich odrážali, čiže do Skýcova sa nedostali vôbec. A s ľahkými guľometmi sme vydržali až do samého konca. Nemci nasadzovali taktiež rôzne zbrane, ako boli guľomety, pušky, pištole, a keď išli akékoľvek zbrane motorizované, tak cez Skýcov sa nedostali. To bolo obsadené partizánmi. Skýcov bol obsadený partizánmi.“

  • Celé nahrávky
  • 1

    Skýcov, SR, 24.07.2015

    (audio)
    délka: 31:24
    nahrávka pořízena v rámci projektu Príbehy 20. storočia
Celé nahrávky jsou k dispozici pouze pro přihlášené uživatele.

Do Slovenského národného povstania sme išli peši

Ján Husák pred odchodom na vojnu v roku 1943
Ján Husák pred odchodom na vojnu v roku 1943
zdroj: archív pamätníka Jána Husáka

Ján Husák sa narodil 12. apríla 1923 v Sasinkove v rodine chudobných roľníkov, ako najstarší z piatich detí. Na základnú vojenskú službu narukoval 1. októbra 1943 do leteckého útvaru v Poprade. Po vypuknutí Slovenského národného povstania (SNP) sa zúčastnil bojov pri obrane mesta a jeho okolia. Peším pochodom sa s ďalšími vojakmi presunul na Horehronie, kde bojoval o Telgárt a ďalšie obce. V novembri 1944 prešiel v mrazoch a bez jedla s 30-člennou skupinou cez vrch Chabenec do obce Vyšný Sliač. Počas prechodu ochorel na zápal pľúc. Podarilo sa mu dostať do Veľkých Ripňan, kde sa liečil. Na začiatku februára 1945 odišiel do  tríbečských hôr. Tu sa pridal k partizánskemu oddielu Národný pomstiteľ. V okolí obcí Skýcov a Zlatno neďaleko Zlatých Moraviec bojoval až do oslobodenia 30. marca 1945. Partizánsky oddiel bol 4. apríla 1945 reorganizovaný. V ten istý mesiac bol prevelený do Levíc, neskôr do 4. leteckého náhradného pluku Poprad. Následne pôsobil v Liptovskom Hrádku a v Nitre. V roku 1951 odišiel do Prahy. V rokoch 1956 až 1957 slúžil v Prešove, neskôr v Přerove. V roku 1958 pracoval na Veliteľstve letectva Praha-Smíchov. V rokoch 1966 až 1967 pôsobil v Hradci Králové. V rokoch 1968 až 1976 pracoval na Ministerstve národnej obrany ČSSR v Prahe. V auguste 1976 odišiel  do Moskvy, kde bol až do konca januára 1986 vo funkcii zástupcu náčelníka technického výboru členských štátov Varšavskej zmluvy. Do zálohy odišiel 1. februára 1986. V roku 1992 sa stal predsedom Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov (SZPB).