Štefan Jorík

* 1921

  • „Sme ľudia žijúci na tejto zemeguli, žijeme tu spolu a máme tu povinnosť starať sa navzájom o lepšiu prosperitu, lepší život ľudí. Viac by sme sa mali tomuto venovať, uprednostňovať to pred osobnými záujmami, hrabivosťou za peniazmi, majetkom. Mali by sme mať na zreteli ľudí ako takých. Vidíme to dnes, najšpičkovejší pracovníci vo svete nevedia medzi sebou komunikovať a dohodnúť sa. Budú si cez média odkazovať miesto toho, aby si sadli za stôl a rokovali. Všetko na tejto zemi sa dá vyriešiť, keď ľudia chcú. Ale čo, keď špičkoví ľudia sú takýmto zlým príkladom a nevedia sa stretnúť a dohodnúť. Tak ako v rodine, keď chceme, aby fungovala, ľudia si musia vedieť veci vydiskutovať - rovnako je to v rámci obce, mesta, republiky a celého sveta."

  • „Keď skončila vojna a americký nejaký dôstojník prišiel tuná na Myjavu a zvolal všetky tie rodiny, zástupcov tých rodín, ktorí ukrývali amerických letcov, a pýtal sa ich, akú odmenu si žiadajú za to, že zachraňovali životy týmto americkým vojakom, všetci unisono prehlásili, nechceli ani korunu za to, nič, ani haliera nechceli, nikto z nich nezobral. Každý to považovali za vlasteneckú povinnosť. A okrem toho aj že pomáhali ľuďom zachraňovať životy. Ten ľudský vzťah človeka k človeku, to, čo nám stále ešte aj dneska chybuje."

  • „V ten deň, pri otváraní pošty, riaditeľ pobočky banky, môj šéf, mi hovorí, že má pre mňa smutnú správu, že mám zamietnutý ďalší odklad a že musím narukovať. Hovoril som mu, nech si z toho nerobí problémy, ja rukovať nemusím a nebudem, ja mám kontakty na partizánov. Tu na Brezovej bola partizánska jednotka vedená Jánom Reptom: „Ja mám určité kontakty na túto partizánsku jednotku, ja rukovať nebudem.“ To som hovoril ráno, o ôsmej hodine, to som ešte nevedel, čo ma čaká. A o desiatej zrazu vyhlásia mobilizáciu."

  • Celé nahrávky
  • 1

    Horné Paseky, Slovensko, 29.04.2018

    (audio)
    délka: 57:03
    nahrávka pořízena v rámci projektu Príbehy 20. storočia
Celé nahrávky jsou k dispozici pouze pro přihlášené uživatele.

Pomoc americkým letcom pokladal každý za svoju vlasteneckú povinnosť

Štefan Jorík - mladý
Štefan Jorík - mladý
zdroj: Archív p. Joríka

Štefan Jorík sa narodil 6. februára 1921 na Horných Pasekách pri Brezovej pod Bradlom. Po meštianskej škole nastúpil ako osemnásťročný na dvojročnú obchodnú školu v Skalici a následne v roku 1939 na svoje prvé pracovné miesto do banky v Senici. Vďaka svojmu pracovnému zaradeniu bol oslobodený od narukovania. V januári 1945 bol predsa len povolaný do boja, no nikdy nenastúpil. Navyše sa poznal s partizánmi z okolia a doma u rodičov schovávali zostrelených amerických letcov. Počas komunizmu pokračoval vo svojej bankovej kariére - celkovo pracoval v bankovníctve v rôznych funkciách 46 rokov (18 rokov v Senici a 28 rokov v Bratislave). Stal sa námestníkom generálneho riaditeľa v Štátnej banke a cez ruky mu prešla väčšina úverov pre komunistické hospodárstvo. Za svedomitú prácu bol odmenený Radom práce.