PhDr. Helena Kobzová

"Pretože pri veľkom bombardovaní siedmeho októbra 1944, bolo veľké bombardovanie Nových Zámkov a vtedy tam zahynul môj otec. Samozrejme, že táto udalosť ovplyvnila celé moje detstvo. Mamička veľmi ťažko ochorela, častokrát sa pohybovala v nemocniciach. Takže moje detstvo bolo veľmi ťažké. Ale napriek tomu, na detstvo človek spomína vždy, že bolo krásne, lebo bolo bezstarostné, lebo tie starosti, koré boli okolo mňa som nevnímala. Malo to však jeden veľký význam, že už od ranných rokov svojho života som poznala, čo je to dobrota ľudí, ale tak isto som poznala, čo je odstup ľudí, ktorí mali peniaze, ktorí mohli pomôcť a nepomohli."

"... že sem prišli Rusi aj spolu s tými spojeneckými vojskami. Mňa by v tej dobe, keby som bola v škole, mňa by určite boli vyhodili. Lebo ja som bola na materskej dovolenke a až spätne si uvedomujem, že čoho som bola schopná. Že som išla kupovať Sunar, mala som dve malé deti. Staršia dcérka mala jeden a pol roka a tá mladšia mala pol roka a išla som kupovať Sunar a nadávala som ruským vojakom, ktorí v Šali stáli v tankoch a ja som im perfektnou ruštinou otrasným spôsobom nadávala."