„Ešte o tých mojich synoch teda. Michal končil v ‘72. roku meštianku [ZŠ, pozn. ed.] a chcel ísť do gymnázia. Učil sa dobre. No a odrazu prišiel s tou žiadosťou, čo sa vyplňovalo všetko. A oni, že ho neodporúčajú na ďalšie štúdium, lebo rodičia boli takí a takí. Ja som bola predtým v strane, tak ma vylúčili v sedemdesiatom – boli tie previerky. Nejaký pán Bula ma preveroval, bol zamestnanec ONV na odbore školstva, a potom sa stal riaditeľom gymnázia v Senci, to s tým bude súvisieť. Tak teraz čo. To ma strašne nahnevalo: moji kolegovia, s ktorými som učila, a oni teraz toto robia, a pritom mali také názory ako ja, každý sa zapojil, kto mohol, pomáhal.
Zobrala som si deň dovolenky, naštartovala som a šla som do školy, počas prázdnin tam bola zástupkyňa: ‚Počúvaj, Vlasta, chcem, aby ste mi napísali novú žiadosť bez tej klauzuly, my dáme Michala na Myjavu, to sme mali vybavené – tam bol kamarát riaditeľ školy, áno, vezmem ti ho, bez problémov, len keby tam tá klauzula nebola.‘
Vlasta vraví: ‚Ja nemôžem…‘ A ja vravím: ‚Vieš čo, môžeš.‘ Som chytila som zápalky – ona fajčila –, chytila som tú žiadosť, podpálila som to a zhorelo to. Som bola tak bojovne naladená strašne.
V tom došiel riaditeľ: ‚Čo robíš?‘
Vravím: ‚Potrebujem novú žiadosť bez tej klauzuly.‘
‚To sa nedá všetci sú už preč, potrebujem podpisy rodičovského združenia a...‘
Reku, ja si ich vyhľadám a navštívim, len mi to podpíšte.
Aj to tak bolo. Šlo to bez tej klauzuly, šiel na Myjavu a nemal žiadne problémy potom.
Horšie to bolo s Vladkom. Už sa to takto nedalo vybaviť, už bol iný riaditeľ. Ale môj muž mal zasa v Senci [kamaráta] riaditeľa školy, čo ešte jeho učil na gymnáziu v Novom Meste nad Váhom. Manžel za ním prišiel, že čo sa stalo. A on mu hovorí: ‚Miško, neboj sa, ja to odstrihnem.‘ A tak aj bolo – to bolo úplne na konci napísané, on to odstrihol a Vlada prijali. Lenže keď odišiel do dôchodku, potom sa tam stal riaditeľom ten pán Bula a on si to meno zapamätal, keď ma preveroval."
