Vladimír Kubanka

* 1958

  • „A naraz len mama vošla domov o 9-tej ráno, keď som už chcel ísť a hovorí, že nikam nejdeme, že vrátila sa domov, že v meste je veľký štrajk a že bude vojna. Tak sme sa vtedy celý deň vtedy klepali od strachu. Bombardéry lietali ponad mesto, vrtuľníky ruské, a tak ďalej, no a potom už sme počuli aj ten ilegálny vysielač sme chytili konečne. Tak ako, tam už sa potom všetko toto hovorilo.“

  • „Bola vedľa nejakej skupiny nejakých hercov z Národného divadla, lebo vraj tí Sovieti tam ako vo veľkom rabovali a znásilňovali a že aj potom keď vyšla von, že videla nejakého toho ruského vojaka, že mal hodinky náramkové po celej ruke a že k ním podišiel a strašne sa rehotal a že každý musel dať náramkové hodinky a kto nedal, tak okamžite mal guľku v hlave alebo že keď uvideli niekoho v klobúku, tak ho považovali za buržuja a kapitalistu a zastrelili ho.“

  • „Druhý jej brat, ten to dopracoval až niekam vraj na šéfa propagandy u Alexandra Macha. Bol to Dominik Hudec, ten druhý brat. No a to jej vlastne zachránilo život. Lebo ona tu v Bratislave potom nejaký čas bývala na podnájme, niekde že na Drevenej ulici či kde, lebo striedala mnohé podnájmy. A to v nejakom byte, kde predtým bol nejaký fotograf, čo robil falošné doklady pre Židov, árijské doklady. A toho zobralo gestapo, no ale potom zobralo aj ju na výsluch, a že už tam na ňu revali a že to už vyzeralo, že aj ju odlifrujú do lágru.“

  • Celé nahrávky
  • 1

    Bratislava, 14.02.2024

    (audio)
    délka: 03:20:25
    nahrávka pořízena v rámci projektu Príbehy 20. storočia
Celé nahrávky jsou k dispozici pouze pro přihlášené uživatele.

Homofóbne reči politikov, nazval by som ich homohejtné, lebo oni nemajú strach, oni šíria nenávisť.

Vladimír Kubanka počas EYD natáčania
Vladimír Kubanka počas EYD natáčania
zdroj: Dominik Janovský

Vladimír Kubanka sa narodil 30. októbra 1958 v Šumperku. Jeho mama Alžbeta, rodená Hudecová sa narodila v roku 1924 v Komárne. Vladimírov otec Ondrej sa narodil v roku 1919 v Banskej Štiavnici. V čase Vladimírovho narodenia bývala jeho rodina v Šumperku. Potom sa presťahovali do Bratislavy, kde si jeho otec našiel prácu v Slovnafte ako kultúrny referent na odborovom hnutí. Základnú deväťročnú školu navštevoval v Krasňanoch, v Bratislave od roku 1965. Z tohto obdobia si pamätal aj na to, ako ho v škole učiteľky bili. Čoskoro musel prestúpiť kvôli tomu, že ho kvôli otcovým nezhodám s vedením chceli nechať učiteľky prepadnúť. Potom už so známkami nemal problémy. Jeho rodičia sa v roku 1967 rozviedli. Brat Bohumil v tej dobe býval na internáte a pracoval tiež v Slovnafte. Základnú školu skončil pamätník v roku 1975. Pre ďalšie štúdium si chcel vybrať niečo s jadrovou fyzikou alebo astrofyzikou. Nakoniec sa rozhodol pre novú priemyslovku v Trnave. Po škole bol krátko zamestnaný v jadrovej elektrárni a potom išiel študovať učiteľský smer, odbor matematika – fyzika. V praxi ale nakoniec pracoval najmä ako IT-odborník (programátor, analytik, technik). Pamätník sa v mladosti stretával hlavne s mužmi, ale považoval sa za bisexuálneho človeka. V súčasnosti spadá pod označenie pansexuálny človek. Osvetu o svojej orientácii robil už na vysokej škole. S odborníkmi spolupracoval aj na zlepšováku pre diagnostiku HIV. Počas socializmu mal v lekárskej správe záznamy o svojej homosexualite, ktorá bola až do roku 1993 považovaná za psychickú chorobu. Stal sa členom združenia Ganymédes, aktivity s nimi ale prerušil, keď sa koncom 90-tych rokov presťahoval s mamou do Banskej Bystrice. Tam nakrátko vstúpil do Sociálnodemokratickej strany Slovenska. Od roku 2011 sa pravidelne zúčastňuje na bratislavských a košických Prideoch, ale aj vo Viedni a v Prahe.