Jozef Kubaško

* 1954

  • "Potom, ako bol apo ranený, tak ho previezli ešte s jedným ujom, lebo odpratávali prekážky, ktoré Nemci stromy naváľali na cestu, aby znemožnili postup sovietskej armády. Pri odťahovaní jedného vrcholca stromu vybuchla nastražená mína, môjho apa ranilo, na pravej ruke mu dva prsty utrhlo a v polovici tela mal stále črepiny, až do smrti. Takže postupom času sa jeho zdravotný stav zhoršoval, nemohol už viac vykonávať banícke povolanie. Potom robil strážnika v Magnezitových závodoch Jelšava a nakoľko sa mu zhoršoval zdravotný stav, zostal na plnom invalidnom dôchodku."

  • "Zeleninu, ktorú naši výkupcovia, ktorých sme mali vo Veľkých Úľanoch, tí nakúpili pre naše potreby nášho okresu, ktoré sa dovážali a to zahraničné ovocie, citróny, to buď prišlo kamiónom z Turecka alebo potom vlakovou súpravou v tých interfrigo vagónoch, ktoré boli klimatizované, aby to nezamrzlo, trebárs tie banány. Pomaranče napríklad dakedy prišli lietadlom z Kuby ,tie kubánske a tie sme viezli z Českých Budějovíc na aute v zime v januári, presunuli sme sa do Strakoníc, tam sme zas ešte iný tovar doložili a to sme mohli odtiaľ vyštartovať až o 13.00 h, lebo ráno bolo ešte -27."

  • "Bol pán Černák, ktorý bol na chate Trangoška v Nízkych Tatrách chatárom a skrýval tam z Muráňa manželský židovský pár, pána Engla s manželkou. Boli oblečení do hronských krojov, aby ich Nemci nepoznali a tam ich schovával. Prežili aj vojnu a potom ešte dlho, ja si na nich pamätám, keď ešte žili v Muráni. Jeden syn Ervin im odišiel do Izraela a dcéra Eržika im zase odišla do Švajčiarska."

  • Celé nahrávky
  • 1

    Revúca, 19.04.2023

    (audio)
    délka: 01:55:17
    nahrávka pořízena v rámci projektu Príbehy 20. storočia
Celé nahrávky jsou k dispozici pouze pro přihlášené uživatele.

Keby bol náš otec zdravý, možno by sme si neboli vážili veci, ktoré máme a ktoré nám naši rodičia poskytovali

Jozef Kubaško v roku 2023
Jozef Kubaško v roku 2023
zdroj: Dominik Janovský

Jozef Kubaško sa narodil 30. novembra 1954 v Muráni rodičom Júliusovi a Margite. Mal štyroch súrodencov. Pamätníkov otec bol pekárom a neskôr aj baníkom. Ako 33-ročný sa pripojil do Slovenského národného povstania. Najskôr robil provianťáka, neskôr bránil vstupy do baní Železník. Pri odpratávaní naváľaných stromov, ktorými chceli Nemci znemožniť postup sovietskej armády, však utrpel úraz – zranila ho nastražená mína. Zranenie sprevádzalo Jozefovho otca už natrvalo. Neskôr zostal na invalidnom dôchodku a tak sa musela sedemčlenná rodina uskromniť. Do základnej školy nastúpil Jozef v roku 1960, v štúdiu pokračoval v Brezne na odbornom učilišti pre Mostáreň Brezno. V rámci nej vyrábali napríklad žeriavy MB 80, ktorými sa stavala aj Petržalka, tzv. moderné mesto. Pracoval v píle, textilných závodoch, Jednote spotrebného družstva, ale aj ako údržbár či baník. So svojou manželkou Zuzanou majú dvoch synov. Vo svojej rodnej obci obnovil aj miestnu hru – Muránsku blšku, ktorej riaditeľom bol po dvadsať rokov.