Peter Lenek

„Čo sa týka toho provokatéra, asi dva dni sme boli v Alpách v hoteli, a s ním, so šoférom, sme sedeli v reštaurácií. Začal nám hovoriť, chcel nás vyprovokovať: ,Viete, čo som teraz počul v rádiu? Československo podpísalo so západným Nemeckom zmluvu o vydávaní emigrantov naspäť do Československa.´ Takú vec si na nás vymyslel, pretože asi vedel, že chceme emigrovať. Ja hovorím: ,Čo?! Keď niekto od nás bude chcieť emigrovať, tak ho Nemci neprijmú, vysadia ho na našich hraniciach a u nás bude mať veľké nepríjemnosti a ho za to zavrú.´ Za socializmu to fungovalo takto, keď niekto emigroval, tak automaticky mal vo svojej neprítomnosti v Československu súd, ktorý ho odsúdil za trestný čin ilegálneho opustenia republiky a vymeral mu dva-tri roky nepodmienečne. Samozrejme, že vám automaticky prepadol všetok majetok v prospech štátu. Vieme, ako sa to robilo, ten majetok si potom komunistickí pohlavári medzi sebou rozobrali za pár drobných. Stačilo, že ste mali červenú knižku a ste prišli k domom za pár korún, do slova a do písmena. Takto to fungovalo a dodnes to veľa ľudí využíva. Šofér nám toto povedal, ja som tomu nechcel veriť, ale nevedel som. Len som vedel, že ten môj kamarát chce emigrovať a tak aj bolo. Štyridsiati piati sme išli autobusom a vrátili sme sa dvadsiati. Z mladých som sa vrátil len ja a jeden mladomanželský pár, ktorý išiel do Nemecka na svadobnú cestu. Všetci mladí ostali na Západe, väčšina nás opustila v Mníchove."

„Pri príležitosti ukončenia gymnaziálneho štúdia som si podal prihlášku na vysokú školu na medicínu. Tam ma neprijali. Dozvedel som sa, že kvôli nedostatku miesta. Ako náhradnú školu som si zvolil prírodovedeckú fakultu, na ktorej som nemal nič proti môjmu odboru, ktorým sa stávala biológia-chémia, tieto študijné odbory sa mi páčili. Horšie to bolo s politikou školy a s povinnými predmetmi v každom ročníku, ako napríklad: vedecký komunizmus, marxisticko-leninská filozofia, politická ekonómia a dejiny robotníckeho hnutia. To boli štyri základné povinné politické predmety, ktoré sa museli študovať na vysokej škole počas socializmu. Nepáčili sa mi, mal som s nimi veľký problém. Na marxisticko-leninskej prednáške som bol iba raz za celý rok, našťastie neboli povinné. Cvičenia a semináre boli povinné. Mal som s nimi problémy najmä preto, že som bol veľký hudobný fanúšik. Nebral som to tak, že by som chcel bojovať proti niečomu. Veľa som cestoval do Maďarska, kde som si kupoval platne hudbu a tričká, čo sa stalo kameňom úrazu. Mamka mi kúpila v Maďarsku mikinu, na ktorej bolo veľké logo americkej ,California Universita Los Angeles´. Jedného dňa profesor Cirbes, vedúci katedry marxizmu-leninizmu, si ma pozval na „koberček". To bol taký zlom v mojom živote, pretože sa ma opýtal: ,Prečo propagujete na svojom odeve, súdruh Lenek, západnú, americkú, imperialistickú univerzitu? Prečo nepropagujete našu Univerzitu Pavla Jozefa Šafárika?´ Ja som bol z toho taký zaskočený, nevedel som, čo mám odpovedať. Povedal som pravdu, tak ako ma celý život učili, že treba hovoriť pravdu: ,Keby ste dali, súdruh profesor, vyrobiť tričká s logom našej univerzity, rád by som ich nosil.´ Aby som to vysvetlil, nič také neexistovalo, nikto nič podobné nevyrábal. Keďže som mu odporoval, zmohol sa len na jedno: ,Von!´ a letel som z kabinetu. Týmto sa to celé začalo tiahnuť s mojimi problémami."