Peter Lipa

„Ale myslím, že tak okolo desiatich-dvanástich rokov vyšlo najavo, že otec bol Žid, že sme sa volali Löwy niekedy a že teda otec sa nevrátil z toho Osvienčimu. Tak vtedy som sa to dozvedel a hneď – už asi tri roky na to, už keď som mal tuším pätnásť – bol nejaký školský zájazd, tak som bol aj ja osobne v Osvienčime pozrieť na to, čo sa dialo. Takže tak som sa to celé dozvedel. Ale pravda je taká, že som dosť dlho po vojne žil ako chlapec, to znamená to, čo si pamätám, v takom domnení, že možno jedného dňa sa vráti aj môj otec, lebo ľudia sa nevracali a fakt bol taký, že otec nevieme, že zomrel, akurát ho vyhlásili za mŕtveho. Jeden jeho kolega, pán doktor Herberger, tuším sa volal, ten bol svedok na súde, takže sme mali od súdu také potvrdenie, keď ho vyhlásili za mŕtveho, čo zase mama potrebovala, aby vedela ďalej žiť, že čo je s jej manželom. Ostali sme sami, mama nikdy nemala žiadneho partnera, ani žiadneho manžela, takže nás vychovávala samých obidvoch, aj moju sestru, aj mňa."

„Otec samozrejme mal problémy s tým. My sme boli takzvané miešané manželstvo a otec bol presvedčený, že keď má manželstvo s kresťankou a keď má manželskú dcéru, ktorá bola staršia ako ja, teda z tridsiateho siedmeho, tak že je tým pádom imúnny voči tomu, čo sa deje, určite to registroval, ale myslel si, že nič mu nehrozí. Ale žiaľbohu, to si len myslel, pravda je taká, že keď som mal ja rok, tak jeden pekný deň otca zobrali na komandatúru, ktorá bola uhlopriečne cez križovatku oproti v jednom dome, tam ho väznili dva mesiace a tam čakal na ďalší transport, ktorý potom išiel niekedy v jeseni v štyridsiatom štvrtom. Tam ho posadili a zobrali do Osvienčimu."