Štefan Maďar

* 1932

  • „Aj na samotke som bol - jedenásť dní. Keď tam človek bol, tak tam nebolo nič, iba holé prične a na tom sa ležalo. To bola samotka. Do nej vás strčili, ani ste nemuseli nič urobiť.“

  • „Ako sme išli popri Dunaji, tak som povedal kamarátovi, nech sa drží vody, aby sme ju stále mali na očiach. A tak sme išli aj v noci, prespali sme v sene a ráno sme zas pokračovali smerom na Bruck. Ani sme nevedeli, kam presne ideme. Ale potom sme boli prekvapení, že nás Rakúšania zobrali. Naraz niekto zakričal: ,Halt! Legitimation!´ a už sme boli hotoví. Potom nás naložili a autom nás odviezli do nejakého mesta. Tam sme boli tri dni a povedali nám, že nás odvezú do Bratislavy. ,Ó, svätá Mária!´ Koľko bitiek som v Bratislave dostal. Každý večer, keď sa zotmelo, tak sa začalo vyšetrovanie. A bolo tam otvorené okno a traja ma vyšetrovali. Si ma podávali z ruky do ruky a tak ma mlátili. A ja už som nemohol vydržať a hovoril som si, že ja tuším vyskočím z toho okna. Avšak som si to rozmyslel a nevyskočil som. Ale denno-denne ma mlátili, väčšinu v noci.“

  • „V Jáchymove som bol na Rovnosti a na Svornosti. Keď sme šli pracovať do bane, tak sme sa všetci museli držať za lano a za ruky a dvesto metrov to bolo približne z tábora. A kto sa nedržal lana alebo chcel ujsť, tak sa mu vyhrážali, že ho zastrelia. Takže sa tam nedalo nič robiť.“

  • Celé nahrávky
  • 1

    Bratislava, 13.07.2017

    (audio)
    délka: 01:12:32
    nahrávka pořízena v rámci projektu Príbehy 20. storočia
Celé nahrávky jsou k dispozici pouze pro přihlášené uživatele.

Za vykonštruovanú špionáž odsúdený na desať rokov väzenia

Maďar dobová foto.jpg (historic)
Štefan Maďar
zdroj: dobová foto - archív pamätníka

Štefan Maďar sa narodil 31. júla 1932 v malej dedinke Borský Svätý Jur neďaleko rakúskych hraníc. Krátko po komunistickom prevrate sa pokúsil emigrovať a podarilo sa mu dostať až takmer ku Viedni. Tam ho však legitimovala rakúska polícia a vydala ho naspäť do Československa. Zrejme kvôli mladému veku ho však nečakal súdny proces a po pár mesiacoch bol prepustený. Štátna bezpečnosť ale na neho nezabudla a po roku ho nič netušiaceho opäť zaistila. V následnom politickom procese dostal 10 rokov väzenia, pričom väčšinu času strávil v Jáchymove. V júli 1957 ho z väzby prepustili, no ešte dlhý čas bol sledovaný príslušníkmi ŠtB. Po páde komunistického režimu sa angažoval pri zakladaní Konfederácie politických väzňov. Dnes žije na dôchodku v Borskom Svätom Jure.