Juraj Mesík

* 1962

  • „Ten výsluch už prebiehal takým štandardným spôsobom, ktorý zažilo množstvo iných ľudí. Bol tam dobrý eštebák, bol tam zlý eštebák. Zlý eštebák mi vysvetľoval, aká je to strašná podvratná činnosť, ktorú robíme. Aké je to ohrozenie socialistickej vlasti a môžem za to ísť kľudne do basy. Prinajmenšom vyhodenie zo školy, ale možno basa. Ten dobrý hovoril: ‚Ale my vieme, že vy ste talentovaný študent, máte na lekárskej fakulte vynikajúce výsledky, zaujíma vás veda. Mohli by ste ísť po skončení školy pracovať v laboratóriách v západnej Európe alebo v Amerike. Ak sa chcete zachrániť pred tou basou, musíte s nami spolupracovať. Podpísať spoluprácu.‘ A ten dobrý hovoril: ‚Ak chcete mať možnosti štúdia a vedeckej práce v zahraničí, treba podpísať spoluprácu.‘ Ja som vedel, že nesmiem ani na tie ponuky, ani na tie vyhrážky zabrať a musím im to odmietnuť. A tak som im to odmietol. Oni tým, pochopiteľne, neboli nadšení. Ten zlý akože naštvane odišiel, oni samozrejme hrali roly, odišiel skoro s plesnutím dverí a tváril sa, že zajtra idem do basy. A ten dobrý mi dal inštrukcie: ‚Ešte si to rozmysli,‘ oni mi samozrejme tykali. Dal mi termín do dvoch týždňov: ‚Keď sem prídeš, stačí prísť dole na vrátnicu,‘ ten pán sa volal Hnilička, to meno si pamätám dodnes, ‚povedať, aby zavolali súdruha nadporučíka Hniličku,‘ už neviem, akú mal hodnosť, ‚ja zídem dolu, podpíšeme to a je to v poriadku.‘ A ja som neprišiel a čakal som, aké konzekvencie to bude mať.“

  • „18. a 19. novembra 1989 sa konal zakladajúci zjazd Strany zelených v Maďarsku. V tom čase sme už v ochranárskom prostredí uvažovali o založení Strany zelených v Československu. Bolo logické sa ísť pozrieť, čo sa deje v Maďarsku, je to príležitosť učiť sa, aby sme vedeli, ako založiť Stranu zelených u nás. V tej dobe bolo ešte založenie politickej strany v Československu, samozrejme, nelegálne. Ale viacerí sme dospeli k rozhodnutiu, že pôjdeme do takého rizika a budeme ten režim konfrontovať s tým, že založíme stranu. Nemali sme konkrétny plán, kedy to urobíme, ale vývoj smeroval k tomu, že ideme založiť Stranu zelených. A preto som išiel na tento zakladajúci zjazd maďarských Zelených. Tam už to bola tolerovaná aktivita, lebo ten režim bol omnoho liberálnejší. 17. večer som išiel na nočný vlak z Banskej Bystrice do Budapešti, ten vlak odchádzal okolo jedenástej v noci. Predtým sme spolu s exmanželkou počúvali rádio, vysielanie Hlasu Ameriky. Oni samozrejme veľmi podrobne pokrývali, čo sa tam vlastne deje [v Prahe, pozn. ed.] a ja som pochopil, a nielen ja, ako mnoho iných ľudí, že je to tu. Že teraz sa začína diať niečo zásadne dôležité.“

  • „Vtedy som bol už študentom vysokej školy, založili sme organizáciu v rámci štruktúry Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny, čo bola oficiálna organizácia. Založili sme základnú organizáciu, ktorá sa volala Ekotrend. V rámci Ekotrendu sme začali robiť dve veci, ktoré zaujali pozornosť Štátnej bezpečnosti: jedna bola komunikácia s ochranármi, chlapcami a dievčatami nášho veku, ktorí sa ekologicky angažovali na Západe, v Holandsku a Škandinávii. Druhá vec bola, že sme začali robiť také výstavky o ekologických problémoch na Slovensku. Boli urobené úplne amatérsky. Bola to doba, keď neexistovali kopírky. Keď sme chceli na výstave použiť nejaký obrázok, tak sme ho ručne prekresľovali. Takýmito obrázkami boli napríklad kreslené vtipy niektorých autorov, ktoré komentovali ekologickú situáciu. Českí autori ako Jiránek a Renčín mali veľmi vtipné karikatúry, ktoré lakonicky hovorili o environmentálnych problémoch, ale skrytým spôsobom. My sme tieto kreslené karikatúry prekladali výstrižkami z novín, ktoré hovorili o problémoch v životnom prostredí. Tá propaganda nebola úplne nepriestrelná, občas sa objavili aj relevantné informácie o problémoch a tí novinári, ktorí to chceli a riskovali, alebo mali šťastie, alebo nedopatrením to prepašovali do tlače. My sme takéto informácie vyhľadávali, vystrihli sme to z novín a kombinovali sme tieto správy s tými vtipmi. S takýmito výstavami sme chodili po stredných školách. Bolo to štipcami pripevnené na špagátoch, absolútny amaterizmus. Keďže sme boli oficiálna organizácia Zväz ochrancov prírody s pečiatkou, tak riaditelia alebo riaditeľky škôl nám tieto výstavy na niekoľkých školách v Banskej Bystrici povolili. Ale to už zaregistrovali nejaké bedlivé oči udavačov, že ‚aha, tu sa deje nejaká podvratná činnosť‘, a tí to nahlásili eštebákom.“

  • Celé nahrávky
  • 1

    Bratislava, 13.12.2018

    (audio)
    délka: 02:22:11
    nahrávka pořízena v rámci projektu Príbehy 20. storočia
Celé nahrávky jsou k dispozici pouze pro přihlášené uživatele.

Environmentálne problémy podľa oficiálnej komunistickej propagandy existovali iba na ‚zahnívajúcom‘ Západe

Juraj Mesík sa narodil 19. júla 1962 vo Zvolene, vyrastal v Detve. Otec bol ekonómom. Obidvaja rodičia pracovali v Podpolianskych strojárňach. Gymnázium navštevoval v Banskej Bystrici, kam sa rodina presťahovala. Stal sa členom Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny (SZOPK) a zúčastňoval sa letných táborov Stromu života. Po maturite študoval biológiu na Jesseniovej lekárskej fakulte UK v Martine. Počas prvého ročníka založil s priateľmi v rámci SZOPK organizáciu Ekotrend, ktorej sa stal predsedom. Na stredných školách organizovali malé výstavy o znečisťovaní životného prostredia. Tieto aktivity neušli pozornosti Štátnej bezpečnosti a všetci členovia Ekotrendu boli postupne v lete 1985 predvolaní na výsluchy. Jurajovi hrozilo vylúčenie zo školy. V roku 1990 sa dozvedel, že pred vylúčením zo štúdia ho zachránil predseda fakultného výboru komunistickej strany. Po skončení ročnej povinnej vojenskej služby nastúpil v septembri 1989 na doktorandské štúdium na lekárskej fakulte v Martine. Dňa 18. a 19. novembra sa v Budapešti zúčastnil zakladajúceho zjazdu maďarskej Strany zelených. Po návrate do Bratislavy sa 20. novembra zúčastnil druhého stretnutia v Umeleckej besede, odkiaľ doviezol kópie vyhlásenia VPN do Martina a Banskej Bystrice. Aktívne sa podieľal na revolučnom dianí. V decembri spoluzakladal Stranu zelených. Pred Vianocami prijal ponuku obsadiť uvoľnené miesto poslanca Federálneho zhromaždenia a 29. decembra už volil v Prahe Václava Havla za prezidenta. Vo februári 1990 sa stal predsedom slovenskej vetvy federálnej Strany zelených. Po voľbách v júni 1990 skončil s dráhou profesionálneho politika, angažoval sa na lokálnej úrovni v Demokratickej strane v čase mečiarizmu. V roku 1993 sa stal riaditeľom nadácie Ekopolis.