Vedel som o sebe, že som Rómom od malička, odkedy mi to začalo myslieť, to znamená od tých 3 – 4 rokoch, ale nikdy som si tým nelámal hlavu a ani ma to nikdy netrápilo. Nedá sa povedať, že som bol na to hrdý, že som Róm, lebo vtedy som si to tak neuvedomoval. Ale ma to vôbec ani netrápilo do určitého času. Mne je jedno, či sa narodím ako Mongol alebo ako Číňan, chcem od tej spoločnosti, kde žijem, kde som sa narodil, len pár vecí: základné občianske práva, základné ľudské práva, dajte mi robotu, pokoj, dajte mi slobodu a to je všetko. Takto vnímam rómstvo. Rómstvo som si začal uvedomovať až neskôr. To som už mal svoje deti. Možno pred pár rokmi som si uvedomil že Róm, a to iba preto, lebo v tejto spoločnosti, v ktorej žijem, v ktorej žijeme všetci, tak z roka na rok tu dochádza k nárastu sociálneho napätia. Aj vďaka rôznym fámam, rôznym relativizáciám všetkého, hodnoty upadajú, dochádza tu vo zvýšenej miere k diskriminácii, rasizmu. Preto som si začal uvedomovať svoje rómstvo. Ja ako človek – je to také klišé – som rád, že som sa narodil ako Róm. Pretože ja som si nevybral, že sa narodím ako Róm.
Za nás platilo to porekadlo, že hosť do domu, Boh do domu. My sme stále taká rodina, že my si vieme uctiť človeka, ktorý k nám príde, vieme mu dať rešpekt, vieme mu dať úctu. Naša rodina sa vo Štvrtku nikdy s nikým nepohádala, a to som presvedčený, že naša rodina je úplne otvorená. Ak sa naša rodina s nikým nikdy nepohádala, s nikým nemala problém, to neznamená, že naša rodina bola izolovaná. Naša rodina je práve veľmi otvorená.
Ale ja som stále chcel byť lampasák – vojak z povolania. Aj ti poviem prečo. Lebo môj druhý dedo po maminej strane zo Spišských Tomášoviec – Gabčo – on bol v koncentráku v Dachau. On sa zachránil v Dachau tým, že sa zapáčil jednému dôstojníkovi v koncentračnom tábore – rúbal mu drevo a takéto veci – a to ho zachránilo. Keď sa vrátil domov ako 23 ročný, tak sa oženil, a keď mal 53 rokov tak ochorel a zomrel na rakovinu pečene. Ja si ho pamätám ako 5-6 ročný chlapec, si ho pamätám aj aký bol. S tým mojím dedkom z Tomášoviec mám také nezabudnuteľné zážitky, alebo spomienky na neho, lebo veľmi dobre si pamätám, keď ma prvý krát naučil na bicykli jazdiť, keď som mal 12 – 14 rokov urobil mi také veľké lietadlo, ešte sme ho mali na pôjde odložené, také žlté – krásne. Bol veľmi zručný, tiež bol murár. Kvôli tomu, čo sa mu stalo, že ochorel a zomrel ako mladý človek, tak som si sám ako dieťa povedal, že pôjdem na vojnu. Že ja proste – ako teraz žartujem – sa postarám, aby neboli hlúpy ľudia, aby sa nestrieľali, nezabíjali. Ja mám to Gandiovské, ten pacifizmus od malička v sebe. Bol som k tomu aj vychovaný, to je pravda, ale mám to v sebe, tak som išiel na vojenskú školu do Vyškova na Morave.
Človek by mal byť k láskavejší druhým, mal by sa predovšetkým správať ako človek a je jeho povinnosťou milovať cudzie dieťa ako svoje vlastné. Len tak sa stane ozajstným človekom.
Ing., Mgr. Ivan Mirga
zdroj: Archivne foto: archív Ivan Mirgu; Aktuálne foto Alexander Mušinka
zdroj: Archivne foto: archív Ivan Mirgu; Aktuálne foto Alexander Mušinka
Stáhnout obrázek
Ing., Mgr. Ivan Mirga, sa narodil 6.4.1968 v obci Spišský Štvrtok, v rodine, v ktorej dominovali murárske povolania. V minulosti však išlo o významnú miestnu kováčsku rodinu. V Spišskom Štiavniku ukončil základnú školu, po ktorej nastúpil na gymnázium v Levoči. Po maturite sa rozhodol študovať na Vysokej vojenskej škole pozemného vojska vo Vyškove na Morave, ktorú v roku 1990 ukončil s titulom inžinier a hodnosťou poručík. Po vysokej škole bol prevelený k bojovému útvaru v meste Stříbro. Po rozdelení Československa bol v roku 1992 prevelený do posádky v Komárne, odkiaľ bol na vlastnú žiadosť v roku 1994 prevelený do posádky v Spišskej Novej Vsi. Odtiaľ ešte v tom istom roku na vlastnú žiadosť odchádza do civilu s hodnosťou kapitán. V rokoch 1994-2005 vystriedal niekoľko povolaní primárne robotníckych. Pracoval na stavbách, pri páse vo firme Embrako, v policajnom zbore apod. V rokoch 1999-2004 diaľkovo vyštudoval sociálnu prácu na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre (detašované pracovisko v Spišskej Novej Vsi) s titulom magister. V roku 2005 nastúpil ako sociálny pracovník na mestský úrad v Poprade. Odtiaľ v roku 2007 odišiel pracovať do regionálnej kancelárie Úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity vo Spišskej Novej Vsi kde pracoval až do konca apríla 2017.
V roku 1991 sa oženil s manželkou Ruženou Pechovou, s ktorou žije do súčasnosti. Manželka externe ukončila pedagogické štúdium na Katolíckej Univerzite v Ružomberku a takmer 18 rokov pôsobí v školstve. Spoločne majú dve deti - dcéru Alexandru a syna Dominika, a jednu vnučku.
