Josef Nový

„To už som chodil do školy, tak boli u nás Rusi, lebo sme mali väčší dvor a mali tam odstavené auto, čo mali tie GAZ-y. Ako decko si pamätám, že tam rástli čerešne, a oni si doniesli takú velikánsku detskú vaničku čerešní a do kanistrov, čo mali na benzín, tak to vypláchli vodou a do toho si v krčme načapovali pivo. Jedli tie čerešne a zapíjali to tým pivom. Nikdy im nič nebolo! Takéto spomienky na to! A potom smerom od Plzne išli Američania, tí zas mali tie svoje JEEP-y, tak tie tam mali odstavené. Na pamiatku nám nechali aj konzervy, to bola tá UNRRA, tam napr. mäso bolo, alebo zápalky atď. Tak tých sme mali hromadu, to sme potom ako chlapci, keď sme chodili trampovať, stále ešte mali. A nechali mi na pamiatku veľkú mačetu, ktorá sa zachovala, sestra ju má niekde.“

„Stalo sa to, že som sa to snažil nafotiť, urobil som veľkú chybu; keby som to fotil normálne, asi by sa nič nestalo. Tam boli zrovna dáke dámy, strčila ruku a som to fotil cez jej podpažie. Samozrejme oni sa dívali ďalekohľadom, a to bolo v háji všetko. Zaviedli ma, lebo prišli pre mňa Rusi do ich hlavného stanu. To som mal vtedy obrovské šťastie, pretože čo bol hlavný veliteľ celého toho ich útvaru tam, tak my sme sa poznali. Totiž oni pred rokom tam mali cvičenie v rámci armád Varšavskej zmluvy. Tak on bol dosť prekvapený, bola to veľká náhoda. Ten jeho pobočník – či kto to bol – mi akurát vybral ten film a osvetlil a nemal som nič, samozrejme. Chodil tam ku mne, ja som mu vždy niečo ukazoval, tak sme sa poznali trošku. On mi hovoril Pipi, ako Pepo, a povedal mi, aby som tam už nechodil.“