Helena Obertášová

"Deti boli choré, krivilo ich, zohýnalo, chrbtice mali choré. A tie kravy. Koľko ráz museli ísť na voze a doviezť kravu domov, už neprišla z paše. Potom sa už chovať nesmelo. Čo ešte ostalo, to sa vykúpilo do Kremnice na bitúnok. Ľudia potom zbadali, že nie je možné tam žiť. Na dvore muž naviezol hlinu, ja som tam nasadila uhorky. Boli sme zvedaví, čo to spraví. Predstavte si, že tie uhorky zarodili. Chodili takí, ktorí zbierali, čo sa po dedine urodilo. Dívali sa do dvora a pýtali sa ma, čo to tam mám nasadené. Ja vravím že uhorky. A máte na nich uhorky? Máme. A nepredali by ste nám dve uhorky? A prečo by som vám mala predávať? Poďte, ja vám dám uhorky. Že to potrebujú na výskum. Tak sme im dali dve uhorky a čo s tým už spravili, neviem."

"Moja mamka pekávala na svadby mrváň, taký okrúhly koláč to bol ako žemľa. Ale prekrásne to vyzeralo. Minule tu bol jeden pán, tak sa vypytoval na toto. Tak som mu povedala, viete čo, ja upečiem raz ten koláč a zavolám vás, aby ste videli, ako to vyzerá. Je to ako žemľa, ale to je také zvláštne pletenie. V prostriedku je diera a to sa dávalo na svadbu, tam sa dávala fľaša . A keď sa išlo von z kostola, tak sa koláč lámal a rozhadzoval sa tým, čo sa prišli podívať. Mal pohárik, z tej fľaše vždy nalial po poháriku vína. Potom do polnoci sa išlo do kultúrneho domu a tancovalo sa tam. Potom sa išlo k mladému zaťovi a svadba sa ukončila."