Vladimír Pešek

„Videl som to na vlastné oči, pretože v Kaznějove bola veľká stanica, kde bol prístup zo všetkých strán – urobili tam zoraďovaciu stanicu, kde Nemcov nakladali do vagónov. Nemeckí sedliaci mali také špeciálne robustnejšie vozy, ako naši českí – v Čechách to boli väčšinou menej majetní ľudia, kdežto Nemci mali väčšie vozy, kde vozili obilie, jednoducho si doniesli takú kultúru. A potom, keď prechádzali dedinou vozy s vysťahovalcami, tak to boli pevnosti, ktoré boli nabalené nábytkom a všetkým možným – čo mohli, to si nabalil. Náš dom bol v takej krátkej uličke, kde boli iba dva domy a na rohu bola krčma s veľkou sálou, v ktorej nocovali nemecké ženy a deti. Muži pre zmenu sedeli na vozoch a my ako deti sme iba vykukovali a sledovali to.“

„Na Skřivánčím vrchu v Aši bol postavený jeden z najlepších ruských radarov, z ktorého bol dosah skoro na celú Európu. Západné štáty potrebovali vedieť, čo všetko ten radar dokáže, tak predvádzali Rusom všelijaké presuny vojsk, ktoré boli aj fingované, rôzne prelety letiek vrtuľníkov a podobne. Keďže potrebovali získať výsledok z radaru, Ašský výbežok bol preplnený špiónmi – vyskytovali sa tam anglickí, francúzski aj nemeckí špióni, ktorí ešte slúžili za Wehrmachtu, a ja som bol šoférom vojenskej kontrašpionáže. Tí moji papaláši, ktorých som vozil, viedli v aute rôzne debaty a ja som mal zákaz s kýmkoľvek, vrátane kamarátov na ubikácii, sa o týchto veciach rozprávať. Takže to bola veľmi zaujímavá vojna.“

„V roku 1973 vyhlásil prvý tajomník KSČ, doktor Husák, že je neúnosné, aby bol taký počet ľudí v strane, a že tí, ktorí majú pocit, že už nie sú prínosom pre komunistickú stranu a chcú sa zbaviť členstva, môžu tak učiniť bez následkov. V atómovej elektrárni prebiehala veľká akcia, kde som predstúpil na tribúnu a odtrhol svoju fotografiu z partajníckeho preukazu s tým, že 'toto je vaše, toto je moje, ja končím' a bolo. A to som bol niekoľkokrát vyhlásený za najlepšieho zlepšovateľa v atómovej elektrárni – vyhlasovali sa zlepšovacie návrhy a tematické úlohy, ja som vyriešil dve úlohy z troch, pričom za jednu bola odmena zhruba 3 700 Kč. Kolegovia mi závideli, tak som im povedal: 'Tu to viselo na nástenke, mohli ste si to urobiť tiež.' Ja som si to zobral, pretože som nemal čo robiť. Vedel som, že sa tam musí niečo vážne udiať, pretože tam panovali iné pomery ako v Škodovke – tam sme skrátka museli vykazovať nejakú produktivitu a v Jaslovských Bohuniciach to boli iba obkecávačky, chodili tam delegácie a podobne. Panovala tam hrozná morálka a bolo toho už veľa, čo sa tam dialo.“

„Dostal som pár školení, že keď budem mať zamestnancov, ktorí sú už v dôchodkovom veku a prežili si montáže, aby som si zvykol na to, že budú pracovať, jedine ak bude po ruke alkohol. 'Maj pripravenú fľašku, a keď budeš chcieť od toho chlapa prácu, tak mu ráno nalej.' Hovorím na to: 'Ale ja pracujem v teritóriu atómovej elektrárne, to nie je rovnaké, ako keď si ty si s nimi robil elektrárne Vojany, tam sa to dalo, ale ak ja budem mať niekde fľašku alkoholu, tak to bude prúser, to sa jednoducho nedá.' 'Musíš ju mať, inak tých chlapov neudržíš. Keď im to budeš dávkovať a budeš to zvládať, že dostanú vtedy, keď potrebujú – napríklad im naleješ ráno alebo pred obedom, tak bude poriadok. Ale ak niekto z nich prinesie fľašku, schovajú sa za skriňu a máš ich za chvíľu na šrot. To sa nedá, oni v tom idú celé roky a to nezmeníš.' Neveril som tomu a ono to tak naozaj fungovalo.“