„Pán farár Vajdička bol osobnosť rozhľadená, to je nesporné. Keď som mu predložil návrh, tak sa na mňa tak pozrel a hovorí: Myslíte že to podpíšem? Ja viem pán farár, že to nepodpíšete, lebo by ste dali súhlas s tým zabratím. Ja som si svoju povinnosť splnil, nahlásim, že takto som pochodil. Ale pán farár to zobral na vedomie, že sa tam nasťahuje nový zriaďovateľ.“
„V tridsiatomôsmom roku, keď boli demonštrácie tak aj nás žiakov zhromažďovali a sme museli kričať na ulici proti Židom a Čechom. Vtedy z vedľajšej fary ma zavolal pán farár po skončení zhromaždenia. Petríček ty by si nemal takto kričať, lebo ťa raz dovediem do bytčianskeho archívu a nakoniec sa dozvieš, že ti predkovia prišli po Bielej hore do tejto púchovskej doliny.
„Väčšinou robil práce kováčske a na roliach mu pomáhali gazdovia, ktorý si u neho objednávali tie práce. Po prechode frontu v roku 1945 už nemohol pokračovať v kováčstve, lebo čo mal dielňu, tak ju mal pri moste a ten vyhodili nemecké vojská, keď prechádzali cez dedinu a sa zosypala.“
Alojz Petríček sa narodil 18. 3. 1926 v Beluši, obci na Považí ako v poradí desiate dieťa svojich rodičov. Ľudovú školu, vtedy Masarykovu obecnú školu navštevoval v rodnej obci. Neskôr tu navštevoval meštiansku školu, od septembra 1938 študoval na rehoľnom gymnáziu v Trenčíne. Tu prežil druhú svetovú vojnu a po nej tu už na 2. štátnom gymnáziu zmaturoval. Od 1946 študoval právo na Právnickej fakulte Univerzity Komenského (UK) v Bratislave, tu ho zastihol aj nástup komunistického režimu. Po úspešnom ukončení štúdia nastúpil do Závodov ťažkého strojárstva (ZŤS) v Martine. V rokoch 1952 – 1964 bol zvolený za predsedu závodného klubu pre kultúru a od roku 1964 pôsobil v telovýchove. V súčasnosti žije na dôchodku v Martine.
