Tibor Puha

* 1958

  • „Viem, že sme tam došli a mali sme taký voľný deň, a jeden taký kolega alebo čo ja viem, takže mal tam… ja som bol z Olomouca, on tam bol čašník a ja som v živote nevedel, že on bol Juhoslovan. On tam bol priženený, no a on býval vedľa Mníchova a vedel, že sme tam, tak došiel za nami, mali sme voľný deň, že poďte, chalani, že vás zoberiem do mesta. Boli sme v olympijskej dedine, hore na tej veži, tam sme boli, po reštauráciách pochodili, všetko. A nič, sme pochodili, pojedli, došli sme naspäť. A jak sme sa vracali, ako vojaci sme stále išli za politrukom. V Olomouci nás zavolal, že Tibore, máš ísť za týmto a za týmto. Tak idem za plukovníkom nejakým, že Tibore, jak bolo? A ja, že dobre bolo. A čo tam bolo? A že nič. A zas sa vypytoval, že kde ste boli? A ja že nikde, že voľno bolo, tak sme chodili po meste alebo čo. A on, že aj tu ste boli. A ja, že kde? A vedeli, že v nejakej španielskej reštaurácii sme boli, že na tej veži sme boli, všetko vedeli. Buď medzi nami tam bol niekto, alebo bol nasadený niekto, ja neviem. Ale všetko vedeli, že čo sme jedli, všetko."

  • „Prvý zápas som vyhral, automaticky už medailu. A druhý zápas som boxoval, a to bol Talian, už bol taký známy, lepší. Taký vyrovnaný zápas a som to mal vyhrať. A dali mi – 3:2 som prehral. A začalo peklo v tej hale vo Varne, tam začali hádzať, pískali tam všetko, tam ľudia nevedeli boxovať ďalej, lebo neprávom dali tomu druhému. Robili tam haló tí ľudia, alebo čo ja viem, potom som došiel do šatne, plakal som, to je jasné, že som plakal, nezaslúžene som prehral. A som v živote toľko ruží nevidel, jak vtedy, lebo tí ľudia, čo tam hádzali tie ruže, tie velikánske, a došla nejaká usporiadateľka, a toľko ruží – asi 50 ruží mi tam dala. Tak plakal som, lebo čo som mal robiť. Že podajte protest. Len zbytočne podáš protest, tam dáš – asi 50 mariek sa muselo dávať, alebo dolárov, za protest, ale aj tak si nevyhral. A potom jak sme sa vracali na hotel, išli sme aj s Maďarmi, a ten rozhodca došiel za mnou, že Tibore, nezlob sa na mňa, ja som ti to nemohol dať, lebo ani vaši nedali našim. Aj vtedy také trenice boli.“

  • „Áno, ja som bol olympionik, aj v osemdesiatom roku som bol pripravený na olympiádu. A tam som sa nedostal, a práve preto som sa zadrel, naštval, aj tak chcem sa dostať na olympiádu. Možno že aj to mi pomohlo, takže začal som ešte viac trénovať. Že za štyri roky ešte skúsim, to malo byť v Los Angeles, v Amerike. Medzitým som sa v osemdesiatom prvom oženil, to ma nakoplo, tie ženy robia divy asi. No a odvtedy som vyhrával republiku. Takže potom som išiel na Európu, na svet, potom zas na Európu, takže chystal som sa na olympiádu. A bohužiaľ, dva mesiace pred olympiádou nám povedali, že nemôžeme tam ísť, lebo tam nemáme zabezpečenú bezpečnosť, tak bola tá oficiálna (verzia). Takže sme tam neišli. Zavolali si nás všetkých do Prahy a vysvetlili, že nemôžeme, ale že miesto toho bude olympiáda socialistická.“

  • Celé nahrávky
  • 1

    Bratislava, 15.02.2020

    (audio)
    délka: 01:19:20
    nahrávka pořízena v rámci projektu Príbehy 20. storočia
Celé nahrávky jsou k dispozici pouze pro přihlášené uživatele.

Boxer Tibor Puha – medailista, ktorému zákaz vycestovať na olympiádu znechutil radosť zo športu

Tibor Puha v časoch, keď boxoval
Tibor Puha v časoch, keď boxoval
zdroj: Archív Tibor Puha

Tibor Puha sa narodil 18. októbra 1958 v Novom Jičíne na Morave. Rodičia sa spolu s ním presťahovali do dediny Horné Mýto, okres Dunajská Streda. Tam vyrastal a ako štrnásťročný sa prihlásil na box. Trénoval v Dunajskej Strede aj v Galante. Jeho vzorom bol legendárny Ján Zachara. V roku 1977 odišiel na vojnu, do vojenského oddielu Dukla Olomouc, kde odštartoval profesionálnu kariéru boxera. Medzi rokmi 1981 až 1987 dokázal až šesťkrát vyhrať titul majstra Československa. Zúčastnil sa majstrovstiev sveta v Mníchove v roku 1982. O rok neskôr zažil najväčší úspech svojej kariéry, keď získal bronzovú medailu na Majstrovstvách Európy v bulharskej Varne. Keď v roku 1984 vládna komunistická strana zakázala športovcom vycestovať na LOH do Los Angeles, na reprezentáciu zanevrel. Kariéru ukončil v roku 1987.