Mira Radová

* 1929

  • „Bola tam jedna Košičanka – doma veľká dáma – mala náš barak na starosti. A tá sa starala o mňa – dávala mi nejaké obklady, a tie mi striedala. A to mi zachránilo asi život. Dostala som aj nejaké pilulky, ale to som hneď vyvrátila. Aj tak to nič nebolo. Ale jeden deň sa objavil vedúci tábora, esesák – a zistil, že tam niekto je. Prišiel za mnou, kukol na mňa a hovorí: ,Koľko máš rokov?´ Hovorím: ,Osemnásť.´ Musela som toľko mať. ,S tými rukami?! Ani trinásť nemáš!´ A odišiel. Ale na druhý deň som dostala hrnček mlieka. Každý deň mi potom poslal hrnček mlieka, ten esesák hrozný. A ešte ďalší deň prišiel nejaký funkcionár nemecký a dal mi poslať ďalšiu deku. Neviem, čím som sa im tak oľutovala, alebo čo.“

  • „Dostali sme sa z vagónov. Jeden uniformovaný povedal: ,Wie viele Jahre alt?´ Som povedala: ,Vierzehn.´ Urobil tak. To bol vpravo – to bolo ešte trošku život. Tak sme sa s tetou a sesternicou ocitli v Osvienčime. Sme nevedeli vôbec, kde sme. Sa vyprávalo, že vo Švédsku či kde. V Osvienčim-Birkenau nás bolo 1200 v jednom baraku. Takže sme na malom lôžku my štyri ležali – bez jednej deky, alebo možno jedna tam bola pre všetkých. Bolo to veľmi smutné. Keď sme tam prišli, dostali sme takú asi 1 kocku niečoho tmavého. Tak som si povedala - lebo už bol večer, kým sme sa k tomu dostali. Boli sme holí a ostrihaní v nejakej šedej handre. - To mi nevadilo, ale tá situácia, som bola z toho šokovaná. Tak som sa na to pozrela a som si myslela, že to je asi mydlo. Kdeže – to boli raňajky. O mydle dlho, dlho nebola reč.“

  • „V Košiciach boli koľajnice na Hlavnej ulici, tadiaľ sa nosil tovar do obchodov. A tam sa zastavil ten náš vlak deportujúci. A tam sme nejaký čas stáli. Ľudia nám nosili cez to okienko, boli zavreté dvere, vodu a tak, možno aj niečo iného postrčili... Nebolo vidieť, že by boli s tým súhlasili, naopak.“

  • Celé nahrávky
  • 1

    Ohel David - domov pre seniorov, 23.08.2016

    (audio)
    délka: 51:13
    nahrávka pořízena v rámci projektu Príbehy 20. storočia
Celé nahrávky jsou k dispozici pouze pro přihlášené uživatele.

Esesák bol zubár. A rozhodol sa, že ja budem asistentka.

Mira Radová sa narodila 2. júla 1929 v Košiciach. Vyrastala so starými rodičmi a mamou, ktorú počas vojnového Slovenského štátu uväznili kvôli falošnému obvineniu z protifašistickej propagandy. Ako štrnásťročná bola deportovaná do Osvienčimu a neskôr do pracovného tábora v nemeckom Mühldorfe, kde sa vyučila v zubnej ambulancii pre esesákov za asistentku. Túto prácu vykonávala aj po vojne, neskôr mala úradnícke zamestnanie. Bola vydatá (dnes vdova), má jednu dcéru, dve vnučky. V súčasnosti žije v domove pre seniorov Ohel David v Bratislave.