Edita Rusnáková

R: Mama mi stále kúpila pol kila kolekcií, starký mi kúpil jednu krabicu saloniek a ja som si robila stromček. Tešila som sa na zemiakový šalát a rezne. A: Ako vyzeral ten deň, vianočný? R: Tak sa od rána varilo a večer sme sa stretli celá rodina, tí krstní rodičia s tými deťmi prišli k nám. Navečerali sme sa u nás, potom sme zasa všetci išli k nim, tam sme jedli a pozerali sme potom televízor. A: Ste mali televízor? R: My sme ešte nemali televízor, tak sme chodili tam pozerať.

R: No tak to prišli rédovci (pozn. Rómovia z osady v obci Rejdová), napriek tomu, že všetci Rómovia z Ochtinej napísali papier, že ich nechcú do Ochtinej, bo to bola taká rodina bytkárska. Ale vtedajší súdruh predseda s nimi pil, podplatili ho a tak sa dostali do Ochtinej. A: Asi koľko si mala rokov vtedy? R: Asi 10.... nie, nie, nie, už som mala asi 15, keď prišli, som sa pomýlila. ....Najprv prišli tí z osady do dediny a potom prišli. ..... ešte ani teraz sa s nimi nechcú nejako spolčovať miestni Rómovia z Ochtinej. Stále žijú takpovediac na periférii dediny.

A: Skús to porovnať, že ak oni žili, tvoji rodičia a že ty ako si žila v tej osade. R: Tak ja som žila s tými cigánskymi deťmi, v tej osade. Sme boli tak odrezaní od sveta, nezaujímali sme sa vôbec, že čo a ako je v dedine. Že čo sa deje v dedine, len sme sa zaujímali o to, že čo sa deje v cigánskej osade. No a oni zasa nebývali v cigánskej osade, moja mama aj s mojimi sestrami. V Rochovciach nebola vtedy cigánska osada, ta oni žili medzi bielymi.