Juraj Ružbaský

* 1921

  • „Potom prišla sestrička i dala mi nejakú tabletku. Po tabletke akoby som ožil. Ale mi prízvukovala: „Vieš hovoriť rusky?“ Viem. Neprezraď, že som ťa navštívila, to, že som bola pri tebe je v poriadku, ale že som ti dala tabletku, chráň Pán Boh. Inak ma pošlú tam, na tú hromadu. Bolo ich tam asi päťdesiat.“

  • „Ale ja som bol už 3- krát z transportu vylúčený. Nechceli ma pustiť kvôli písmenu „R“. Kým došli k menu na „R“, už boli plné vagóny a my sme sa museli vrátiť. A vtedy jeden z Veľkej, čo tam býval, sa tam obesil. Kvôli tomu, že sa tiež začínal na písmeno „R“.... Obesil sa. Vypovedali mu nervy.“

  • „A kvôli tomu ma zobrali, lebo si mysleli, že som Nemec. Pohronci nevedeli, odkiaľ pochádzam. Ale ani nikto sa ma to neopýtal.“

  • „Až potom som si baterkou zblízka osvietil tvár, prišiel Matis a hovorí: „Mama, to je tato.“ Ten chlapec mal 5 rokov a on tak skočil na mňa, spoznal ma. A ona mi hovorí: „A ty ako vyzeráš?“ Hovorím: „Ako žobrák.““

  • „Určitú hodinu som pracoval ako tlmočník. Prekladal som z nemčiny do ruštiny. To bola moja práca. Trvala niekedy do polnoci, do jednej ráno. A tam nejedného vyviedli von a zastrelili. Hodili ho na hromadu. Tam pred mojím bunkrom, asi tak dvadsať metrov v kroví, tam bolo 50-60 ľudí denne...zastrelených. Ale nie oblečení...nahí. Rôzne povykrúcaní, takto ruky, takto...“

  • Celé nahrávky
  • 1

    Veľká Lomnica, 05.11.2005

    ()
    délka: 
    nahrávka pořízena v rámci projektu Svedkovia z obdobia neslobody
Celé nahrávky jsou k dispozici pouze pro přihlášené uživatele.

„Pomyslel som si: „Keby ma Pán Boh čo najskôr zobral.“ Keby mi niekto povedal, že to prežijem, tak by som mu nikdy, nikdy neveril.“

Juraj Ružbaský
Juraj Ružbaský
zdroj: Pamět Národa - Archiv

Juraj Ružbaský sa narodil v roku 1921 a detstvo prežil vo Veľkej Lomnici, v Prešovskom kraji. Pretože otca nepoznal a matka mu skoro zomrela, o živobytie sa musel postarať sám. Od siedmich rokov ťažko pracoval ako sluha u nemeckých hospodárov, kde sa naučil hovoriť nemecky. Často musel na úradoch tlmočiť pre svojich pánov, pretože oni hoci bývali na Slovensku, jazyk neovládali. Po vojne bol Rusmi obvinený za tlmočenie pre nemeckých vojakov a v rokoch 1945 - 1947 odvlečený do Ľvova a Odesy.