„Vyšli sme z podchodu so spolužiakmi z krúžku aj z iných odborov. Stretli sme sa tam, chvíľu sme na seba rozpačito pozerali. Henrieta Hrinková povedala: ‚Urobme kruh, chyťme sa za ruky, zaspievajme si hymnu a živou reťazou prejdime k našej škole.‘
Od Hodžovho námestia, podchodom po dnešnej Poštovej ulici, pri OD Dunaj sme prechádzali cez cestu, tam sme dávali pozor, aby sme nebrzdili dopravu, čiže keď išli autá, reťaz sa pretrhla, počkali sme, kým prejdú. Monitorovali nás autá Verejnej bezpečnosti. Všímali sme si ich, boli aj pri prechode pre chodcov, ale nezasahovali, iba monitorovali. Prvá zastávka bola pred SND, opäť sme urobili kruh. Cestou sme skandovali heslá: ‚Chceme dialóg, chceme reformu školstva, nechceme reaktor,‘ lebo vtedy sa diskutovalo o výstavbe školského reaktora v Mlynskej doline.
Potom sme prešli ku škole a od školy pred ministerstvo školstva, čo je kúsok. Tá reťaz sa zmenila na masu ľudí a z ministerstva školstva vyšiel Gejza Šlapka, tak s ním sme trocha diskutovali."
„Aký ste mali pocit z tej diskusie?"
„Zvláštny. On prišiel upokojovať situáciu, začala sa s ním rozprávať Heňa Hrinková. Tam sme si uvedomili, že sme vytvorili taký kruh a že ona je tam sama. Niekde v strede stál on a vedľa neho Heňa, a potom sme ich obstúpili, aby v tom celom nebola len Henrieta. Ten výsledok bol taký, že sa [Šlapka] snažil nejako tú našu nespokojnosť rozkrájať na drobné a nepodstatné problémy, ale čo bolo zaujímavé, dohodli sme sa, že dialóg bude pokračovať, že vyšleme našich zástupcov na ministerstvo školstva a dialóg bude pokračovať. K čomu, samozrejme, nedošlo, lebo zásah v piatok v Prahe úplne zmenil situáciu. Keďže v piatok bolo rektorské voľno, čo znamenalo, aby študenti vo štvrtok večer odišli domov, a my sme neodišli, ale odišli sme až po manifestácii. Ešte sme sa koordinovali, aby sme nešli rovno na stanicu, ale rôznymi bočnými uličkami."
„Ako sa na vás pozerali ľudia okolo?"
„Niektorí tlieskali, niektorí nás slovne povzbudzovali, ale boli aj takí, čo sa pýtali, prečo tam robíme bordel. Ako aj dnes."