Jozef Šnirc

* 1934

Nový obyvatel Sudet po roce 1945, Svědci lokálních událostí spojených s druhou světovou válkou, Svědci lokálních událostí z éry komunismu
30. 5. 1945 – 29. 10. 1946 - Odsun Nemcov z ČSR, 1944 - 1945 - Oslobodzovanie Československa
  • 1
    Přehrát
    Pozastavit

    Kruté zaobchádzanie so židovským obyvateľstvom

    (audio)
    délka: 00:59
    Download file
    Info

    „Pamätám si na jednu vec, čo moja mama rozprávala. V Prievidzi bol popredný funkcionár Hlinkovej gardy Ladislav Leday, on bol trošku chromý, kríval na jednu nohu, ale taký energický chlap to bol. A moja mama hovorila, že nejaká Židovka tam bola s malým dieťaťom. Niekto jej držal to dieťa, ona vyšla na korbu toho nákladného auta a že ten chlap zobral to decko malé vo vankúšiku a rukami jej ho tam vyhodil. Ona ho chytila našťastie, ale tak sa zachoval, ako keby to bol kus dákeho dreva.“

  • 2
    Přehrát
    Pozastavit

    Vypuknutie Slovenského národného povstania (SNP)

    (audio)
    délka: 00:47
    Download file
    Info

    „V auguste 1944 nastalo Slovenské národné povstanie. Pamätám sa, že sme utekali na námestie, a vidíme tam chlapov v civile ozbrojených puškami, sem-tam aj nejaký vojak tam bol. A najviac mi utkvelo v pamäti, že v Prievidzi bol jeden kováč, a on bol silný chlap a riadna väzba. Aj ten bol partizán a ja som si v duchu tak hovoril: Keby prišli Nemci, ten by ich dal do poriadku.“

  • 3
    Přehrát
    Pozastavit

    Trest zvaný Otčenáš

    (audio)
    délka: 01:03
    Download file
    Info

    „No a pán učiteľ vymyslel ešte jeden trest, a ten sa volal Otčenáš. A pozostávalo to z toho, že nám, osemročným chlapcom, medzi prsty na ruky dal tužky a Cigán, ktorý niekoľkokrát prepadol a bol od nás starší a väčší, ten nám tie ruky stískal. A to bol ten Otčenáš. Sestrička, ktorá nás učila náboženstvo, sa to nejakým spôsobom dozvedela, že pán učiteľ to takto pomenoval. Tak sa pohoršovala nad tým. Pán učiteľ toto nazval Otčenáš? Nemohol to nejako ináč pomenovať? Ale Otčenáš? To jej nevadilo, že nám deckám stíska Cigán prsty, ale vadilo jej, že sa to volá Otčenáš!“

  • Celé nahrávky
  • 1

    Prievidza, 30.03.2019

    (audio)
    délka: 01:15:27
    nahrávka pořízena v rámci projektu Príbehy 20. storočia
    Download file
    Info
Celé nahrávky jsou k dispozici pouze pro přihlášené uživatele.

Aj mojej detskej duši sa uľavilo, že bude po vojne

Pamätník vo veku 8. rokov
Pamätník vo veku 8. rokov
zdroj: archív pamätníka
zdroj: archív pamätníka
Stáhnout obrázek

Jozef Šnirc pochádza z Prievidze, kde sa narodil 27. júla 1934. Detstvo prežil za vojnových čias, zažil bombardovanie Prievidze na Zelený štvrtok v marci 1945 a jej oslobodenie 4. apríla. V júli 1946 sa odsťahovali do Liberca, kde jeho mama dostala prácu v textilnej továrni. Po skončení povinnej školskej dochádzky sa vrátil do Prievidze. Nastúpil do učenia v Karpátii, kde sa vyučil za strojného zámočníka. Po skončení učenia nastúpil na strojno-traktorovú stanicu (STS) v Prievidzi, kde pracoval ako mechanik. V roku 1954 nastúpil na vojenskú základnú službu, ktorú absolvoval na viacerých miestach v Čechách. Po jej skončení nastúpil ako technický kontrolór v STS v Prievidzi. Od 1961 do 1970 pracoval ako mechanik v autoservise komunálnych služieb mesta Prievidze, od apríla 1970 ako letecký mechanik v aeroklube Prievidza na letisku. Od roku 1990 stál pri zrode firmy Aerospool, kde pracoval až do roku 2005. Od augusta 1958 je ženatý s Jolanou, rod. Mokrou, v súčasnosti žije na dôchodku v Prievidzi.

Zobrazit celý příběh pamětníka (Slovensky)
Fotografie (7)
Zobrazit všechny fotografie (7)
Odkazy (0)